Genealógia rodu

Drobný

Verzia 08, 1.10.2007

 

 

 

www.drobny.sk/genealogia.htm

 

 

 

 

 

 

Mgr. Martin Šugár (genealóg), Ing. Miroslav Drobný (probant)

 

Úvod probanta Miroslava Drobného

 

Najčastejšia otázka, ktorú pri prezentácii genealógii môjho rodu dostávam, je: Čo ma viedlo k tejto práci a čo s ňou budem robiť?

Na začiatku výskumu som chcel iba spoznať históriu rodiny. Až keď som začal odhaľovať svoje korene, pociťoval som aj niečo viac ako len bádateľské vzrušenie. Navštívil som miesta, kde žili moji pokrvní predkovia, dotýkal som sa vecí, ktoré za svojho života používali. Stál som tam, kde sa sobášili, ale aj tam kde umierali. Odkryl som a zároveň prežíval osudy ľudí, ktorí sú mi zo všetkých najbližší. Je to veľmi silný emocionálny zážitok. Je to niečo, čo dokáže zmeniť pohľad na život. Takéto poznanie človeka určite zušľachtí.

Neočakávaným výsledkom tejto práce je, že pripomenutie svojich blízkych spojilo celú rodinu. Bratia navštevujú svoje sestry, bratranci svoje sesternice a vzdialení príbuzní iných ešte vzdialenejších, o ktorých existencii ani nevedeli. Všetci prichádzajú k poznaniu, že rodina a vzťahy v nej sú v tejto uponáhľanej a sebeckej dobe predsa niečím hodnotným a trvalým.

Zaujímavou oblasťou genealógie je aj uvedomenie si svojich zdedených vlastností. Nejde však len o prenášanie znakov, rysov a vlastností na potomstvo. Je treba vždy brať v úvahu hľadisko vývojové, dynamické a aj spolupôsobenie individuálnych životných podmienok. Význam pochopenia týchto zákonitostí najlepšie vysvetlí sama definícia dedičnosti: Je to taký jav, pri ktorom sa rodičia a ich potomstvo chovajú v obdobných podmienkach podobným spôsobom.

 

Čo budem s týmto výskumom robiť?

V prvom rade som celej známej rodine doručil tento dokument. Stále sa mi to však zdalo byť málo. Rozhodol som sa preto celú genealógiu zverejniť. Nakoľko som obsadil „rodovú“ internetovú doménu www.drobny.sk, bola to tak trošku aj moja morálna povinnosť. Dúfam, že táto práca bude inšpiráciou pre stovky ďalších Drobných, ktorí hľadajú svoje korene, a tak spoločne rozšírime našu veľkú Drobnú rodinu.

Priezvisko DROBNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 531×, celkový počet lokalít: 109, najčastejšie výskyty v lokalitách:

TRNAVA, okr. TRNAVA – 49×;

PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 25×;

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 24×;

BOROVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 20×;

PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 20×;

SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;

MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 18×;

RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 17×;

ZELENEČ, okr. TRNAVA – 15×;

PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 13×;

Nie je asi náhodou, že štatistický výskyt priezviska trafil veľmi blízko k najstarším koreňom rodiny. Je to určite dobrý tip ako si rýchlo preskúmať, odkiaľ asi pochádzate.

 

Chcel by som aj touto cestou vyzdvihnúť precíznu a profesionálnu prácu genealóga Martina Šugára. Bez jeho vedeckého prístupu, ľudského pohľadu a ľahkosti pera by táto práca nemala svoju kvalitu, o ktorej sa dúfam presvedčíte aj sami.

Poďakovanie patrí aj Stanislavovi Petrášovi autorovi knihy „Kapitoly z dejín Dolnej Krupej“ za sprievodcovskú a odbornú pomoc pri pátraní v tejto obci. Prosím všetkých čitateľov, ktorí vedia prispieť svojimi informáciami k nášmu výskumu, aby ma kontaktovali na telefónnom čísle +421 905 204850 alebo e-mailom miroslav@drobny.sk Ďakujem.

 

Horný rad: Ladislav Drobný, Václav Májovský, Ľubica Drobná, dolný rad: Helena Májovská a Alfonz Drobný pri čítaní genealógie v Bratislave august 2006

Úvod genealóga Martina Šugára

 

Východiskom pre genealogický výskum rodu Drobný boli informácie, ktoré priebežne zisťoval a zhromažďoval pán Miroslav Drobný. Ide teda o jeho predkov v priamej línii po meči s úsilím zistiť najstaršieho písomne doloženého člena. Výskum sťažoval fakt, že hoci rodina starých rodičov Miroslava Drobného pochádzala z Tekovskej Breznice, nejde o lokalitu, z ktorej by pochádzali aj staršie generácie rodu. Dokázal to aj výskum starších matrík v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, v ktorých sa priezvisko skúmanej rodiny nevyskytovalo. Na druhej strane sa zistilo, že breznickým kováčom pred príchodom Drobných bol Valentín Marténi (Valentinus Matréni, faber ferrarii). Chýbajúce spoľahlivé údaje o mieste, odkiaľ sa rodina Drobných do Tekovskej Breznice prisťahovala, sa podarilo zistiť až podrobným prieskumom matrík uchovávaných na rímsko-katolíckom farskom úrade v Tekovskej Breznici. Potom výskum mohol pokračovať zostavovaním starších generácií z údajov matrík dostupných v Štátnom archíve v Nitre (Ivanke pre Nitre) a v Štátnom archíve v Bratislave. Takto sa podarilo rekonštruovať neobyčajne dynamické osudy rodu a napokon určiť aj jej najstaršieho písomne doloženého predka – nestora rodu – a tiež lokalitu, z ktorej rod Drobných pochádza. Toto zistenie je veľkým prekvapením, pretože od Tekovskej Breznice je vzdialené viac než stovku kilometrov a nikto zo žijúcich potomkov vlastne netuší, odkiaľ ich rod pochádza.

 

Základný genealogický výskum o rode Drobných prebiehal v mesiacoch apríl až júl 2006, prvé výsledky boli spracovávané v priebehu mesiaca júl 2006 vo verzii 001. Fotokópie matričných záznamov bolo možné zaznamenať digitálnou kamerou priamo z originálnych matričných kníh. Výskum matrík v Bratislave bol obmedzený dostupnosťou archívneho materiálu na mikrofilmoch.

 

Cieľom tohto bádania bolo zostaviť občiansku genealógiu, v ktorej sa mali zachytiť všetci priami mužskí predkovia probanta až k nestorovi – najstaršiemu písomne doloženému členovi rodu.  Za probanta bol zvolený Miroslav Drobný, syn Ladislava Drobného a jeho druhej manželky Ľubice Kľúčikovej, narodený v roku 1970 v Lučenci. Zozbieraný materiál bol utriedený a usporiadaný do niekoľkých generácií, ktoré sú zoradené descendentne, t. j. od počiatkov rodu k jeho najmladšej vetve. Pozornosť je venovaná iba tým rodinám, z ktorých vzišli priami predkovia probanta. Takto bol zostavený tzv. agnátny rozrod kmeňa rodu – agnatio. Je to základný prehľad o rode, hlavná rodová línia, ktorá sa môže stať východiskom pre ďalší výskum sústredený na získavanie údajov aj o vedľajších líniách.

 

Tiež treba dodať, že všetci priami mužskí predkovia probanta patrili ku katolíkom. Všetky matričné záznamy sú vedené v matričných knihách katolíckych farností.

 

Predložený text slúži v podstate ako komentár ku genealogickým tabuľkám. Po vstupných informáciách o pôvode rodu nasleduje výklad k jednotlivým generáciám, pri ktorom sa pozornosť sústredí na:

 

 

Všetky najdôležitejšie informácie o rode a jeho dejinách sú prehľadne zhrnuté v závere, za ktorým nasleduje zoznam prameňov a použitej literatúry, štruktúrovaný rozrod po generáciách, menný register a obrazová príloha.

 

Krstné mená, priezviská a názvy lokalít použité v tomto komentári sa pridržiavajú platného pravopisu slovenského jazyka a zavedených oficiálnych názvov obcí a miest. Mená, priezviská, názvy miest a obcí, názvy povolaní či chorôb a ďalšie výrazy odpísané podľa matričných záznamov v ich pôvodnej podobe (zvyčajne v latinčine alebo maďarčine) sú vložené do zátvoriek a zvýraznené kurzívou. Tiež sa dodržiava zásada uvádzať u všetkých žien –vrátane vydatých – rodné priezviská.

 

Súčasťou predkladanej práce sú genealogické tabuľky (výstupy) z genealogického softvéru Brother’s Keeper 6, ktorý bol použitý na uchovávanie, spracovanie a vyhodnotenie získaných údajov. Ide o softvér, ktorý je voľne dostupný na stránke Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti (www.slovak-heraldry.sk). Poznámka: Program Brother’s Keeper 6 pri tlačených výstupoch nepracuje s diakritikou stredoeurópskych slovanských jazykov, preto namiesto niektorých písmen (napríklad ž, ľ, č, ť, ô apod.) sú automaticky vložené znaky, čo zhoršuje čitateľnosť niektorých mien osôb a lokalít.

 

Všetky materiály sú predkladané na papieri a v digitalizovanej verzii na CD nosiči. Krstné mená a priezviská sú v softvéri Brother’s Keeper 6 použité v ich pôvodnej podobe, pričom program umožňuje uviesť viaceré zistené formy.


Slovníček genealogických pojmov

 

Pokrvnosť (lat. consanguinitas, cognatio naturalis)

Priamy vzťah medzi rodičom a jeho potomkom. Takto sa označujú osoby, ktoré pochádzajú zo spoločného predka. Do takéhoto vzťahu sa počítajú aj vzťahy k starým, prastarým atď. rodičom. Vylučuje sa vzťah na základe právneho aktu (napríklad nevesta alebo zať je označenie príbuzenského pomeru). Rozlišuje sa pokrvnosť po meči a po praslici.

 

Po meči (lat. agnatio)

Mužskí predkovia otca (teda otcov otec, dedo atď.), po ktorých prevzal priezvisko.

 

Po praslici (lat. cognatio)

Mužskí predkovia matky (teda otec, dedo atď. matky), po ktorých prevzala svoje rodné priezvisko.

 

Príbuznosť (lat. affinitas, gentilitas)

Vzťah medzi osobami, ktorý vznikol na základe právneho aktu – sobáša – k pokrvným príbuzným partnera. Zvláštnym pomerom medzi osobami, ktorý má charakter príbuznosti, je adopcia.

 

Rodokmeň (lat. arbor vitae)

Tiež strom života. Grafické alebo výtvarné znázornenie rozrodu jednej vetvy rodu. Okrem mien môže obsahovať základné biografické údaje vrátane miesta narodenia a úmrtia.

 

Generácia

Tiež pokolenie. Pokrvné osoby žijúce v približne rovnakom časovom období, teda všetci potomkovia jedných rodičov ako celok. Ide o synov a dcéry jedného otca, ku ktorým sa môžu prirátať aj ich manželia a manželky a tiež nevlastné deti otca. Z časového hľadiska sa generáciou rozumie obdobie 25 – 30 rokov.

 

Nestor

Najstarší písomne doložený člen rodu, od ktorého sa sledujú smerom do súčasnosti ďalšie generácie a rodové línie.

 

Probant

Osoba, od ktorej sa odvíja rozrod, alebo ku ktorej smeruje vývod.

 

Rozrod (lat. descendentio)

Sledovanie všetkých potomkov probanta, ktorým môže byť aj nestor.

 

Vývod (lat. ascendetio)

Sledovanie predkov probanta do minulosti až k nestorovi rodu, a to buď po meči (agnátny vývod, lat. agnatio) alebo po praslici (lat. cognatio).

 

Hlavná rodová línia (lat. linea gravissima)

Označenie pokrvnosti medzi probantom a jeho otcom, dedom, pradedom atď.

 

Bočná línia (lat. linea obliqua)

Označenie pokrvnosti medzi osobami, ktoré bezprostredne alebo postupne pochádzajú od toho istého rodiča (napríklad sestra, bratanec, teta, neter a pod.).

 

Priama línia (lat. linea recta)

Označuje výhradne bezprostrednú pokrvnosť medzi jedincom a jeho rodičom.

Pôvod rodu Drobný

 

Pátranie po pôvode rodu Drobný si vyžadovalo mimoriadne úsilie. No každým krokom sa objavovali nové skutočnosti, ktoré vytvárali farbistý obraz o rodine a jej živote, ktorý v porovnaní s inými vyznieva priam ako dobrodružný románový príbeh s prekvapivým rozuzlením na záver. Podarilo sa doložiť deväť generácií, ktoré preklenujú tri storočia dejín rodu.

 

 

 

Probantom a iniciátorom genealogického výskumu bol pán Miroslav Drobný, ktorý sa narodil v roku 1970 v Lučenci ako syn Ladislava Drobného a jeho druhej manželky Ľubice Kľúčikovej. Ladislav sa narodil v Tekovskej Breznici, no rodiskom jeho otca Jána Drobného bola obec Brehy. Ladislavova matka a Jánova manželka Alžbeta Herdová pochádzala z Tekovských Lužian. Ján bol však jediným spomedzi svojich súrodencov, ktorý sa narodil v Brehoch. Tam rodina žila iba krátko, až potom sa usadila v Tekovskej Breznici. Jánovi rodičia Rudolf Drobný a Vilma Rafajová nepochádzali ani z Brehov, ani z Tekovskej Breznice, ani zo žiadnej obci v okolí. Až záznam o ich úmrtí odhalil ich rodisko. Rudolf sa narodil v roku 1865 v obci Komjatice, Alžbeta v dedine Hul, dnes obidve v okrese Nové Zámky.

 

 

 

Komjatice sú tou lokalitou, kde je možné rodinu Drobných doložiť štyri generácie. Najstaršia matrika komjatickej rímsko-katolíckej farnosti sleduje krsty, sobáše a pohreby od roku 1709 (1712) až do roku 1725. Tu sa však nevyskytuje nijaký záznam o osobách s priezviskom Drobný. Ten prvý pochádza až z roku 1780 a dokumentuje sobáš Pavla Drobného a Márie Repkovej.

 

Jedinými nositeľmi priezviska Drobný sú potom potomkovia vzišlí z tohto manželstva. Všetko by nasvedčovalo tomu, že Pavol mal pochádzať z Komjatíc. To sa však nepotvrdilo. Mimoriadne obšírny zápis o jeho úmrtí z roku 1834 veľmi napomohol rekonštruovať Pavlov pôvod a odhaliť príčinu jeho smrti, ale sčasti aj pozadie rodinných pomerov. Z údajov vyplýva, že Pavol zomrel vo vysokom veku až 80 rokov. V tom čase už bol vdovcom a žil v miestnom starobinci (je označený latinským výrazom xenodochialista, teda obyvateľ starobinca, lat. xenodochium). Príčina jeho úmrtia motivovala farára k napísaniu priam malého príbehu. Z neho sa dozvedáme, že Pavol doslova zmizol vo vodách rieky Nitra, keď odtiaľ čerpal vodu (lat. Dum aquam e fluvio Nittra harrires, probabilius vertigire capitis correpam ad fluviam cecidis (?) et adjutrio destitum aquis sussteranus (?) est).

 

Život Pavla Drobného mal nielen pohnutý koniec, ale zrejme aj začiatok. Hoci takmer celý život prežil v Komjaticiach, pochádzal z Dolnej Krupej, v súčasnosti v okrese Trnava. Záznam farára o tom pri jeho úmrtí je podrobný a ako sa ďalším bádaním potvrdilo, aj presný a spoľahlivý – Drobni Paulus, viduus, xenodochialista, origine Korompensis, dom[icilis] Komjath (prekl. Pavol Drobný, vdovec, obyvateľ starobinca, pôvodom Dolnokrupčan, bydlisko Komjatice).

 

Matričné záznamy pokrstených rímsko-katolíckej farnosti v Dolnej Krupej skutočne evidujú Pavlovo narodenie. Bolo to v roku 1754. Rekonštrukcia podoby rodiny, z ktorej pochádzal, však priniesla prekvapenie a zároveň možno aj odpoveď na otázku, čo spôsobilo, že Pavol opustil svoju rodinu a rozhodol sa pre odchod do obce vzdialenej desiatky kilometrov.

 

Pavlovým otcom bol Martin Drobný, ktorý pravdepodobne patril k miestnym obyvateľom, hoci najstaršia matrika Dolnej Krupej nezaznamenáva žiadnych nositeľov priezviska Drobný (na vysvetlenie treba dodať, že až niekoľko desaťročí sa v miestnych matrikách objavujú zápisy bez uvedenia priezviska oboch rodičov!). Martin Drobný bol trikrát ženatý a v rozmedzí rokov 1730-1765 splodil celkovo 20 potomkov. S prvou manželkou Katarínou desať, z toho dva razy išlo o dvojičky, s druhou manželkou Máriou sedem a medzi nich patrí aj Pavol, a napokon s treťou manželkou Magdalénou ešte troch. Pavol ako pätnáste dieťa svojho otca a piate dieťa svojej matky bol zrejme nútený opustiť rodinu a rodnú obec, pretože pri takom vysokom počte súrodencov nebolo možné, aby mohol mať významný podiel na majetku, ktorý bol pravdepodobne aj tak veľmi skromný. Je isté, že všetky deti sa nedožili dospelosti a mnohé z nich zomreli krátko po narodení alebo v detskom veku, ale aj napriek tomu Pavlov prípad dokazuje, že sociálne pomery v rodine Martina Drobného neboli ideálne. Osudy ďalších Pavlových súrodencov sa zvlášť nesledovali, ale nemožno vylúčiť, že viacerí z nich opustili zázemie a že v Dolnej Krupej v rodičovskom dome zostali asi iba niektorí z potomkov Martina Drobného. 

 

Ďalším z hľadísk, ktoré napovedajú o pôvode rodu, je priezvisko. Meno a priezvisko ako ustálená forma na určenie osoby sa začala bežne používať pravdepodobne až v 15. storočí, na našom území asi o storočie neskôr. Dovtedy sa ľudia identifikovali iba na základe tzv. krstného mena, ku ktorému sa zvyčajne pridával názov lokality, odkiaľ pochádzali, meno otca či zaužívaná prezývka. To sú v podstate aj zdroje pre neskoršie priezviská.

 

Český etymologický slovník vysvetľuje pôvod slova drobný, drobiť nasledovne: všeslovansky, poľsky drobić, rusky drobíť, srbochorvátsky dròbiti, staroslovensky drobiti, praslovansky drobiti, sa spojuje s gótskym „gadraban“ – vysekávať, vyrezávať

 

Priezvisko Drobný sa za celé sledované obdobie nezmenilo. Vo všetkých zistených historických záznamoch jeho forma v podstate zodpovedá súčasným normám spisovnej slovenčiny, odlišnosti sa týkajú iba vyznačenia dĺžky koncovej samohlásky (Drobny namiesto Drobný) a v málo prípadoch použitie –i (Drobni) na miesto –y, resp. – ý. Niet preto dôvod pochybovať o slovenskom pôvode Drobných. K ich priezvisku možno ešte pripojiť poznámku, že patrí do kategórie mien, ktoré vznikli na základe zaužívanej prezývky – v tomto prípade vlastnostnej, poukazujúcej na vlastnosť jej nositeľa. S najväčšou pravdepodobnosťou sa týkala telesného vzrastu, ale nie je vylúčené, že sa ňou reagovalo na majetkové pomery. Výskyt priezviska Drobný v Dolnej Krupej eviduje aj monografia obce (strana 189) od Stanislava Petráša z roku 2003.

 

Generácie rodu Drobný

 

Prvá generácia

Matričné údaje

 

Najstaršia generácia Drobných je doložená v západoslovenskej obci Dolná Krupá, ležiacej neďaleko slobodného kráľovského mesta Trnava. Prvým písomne zaznamenaným členom rodu je Martin Drobný (Martinus Drobny), ktorý sa tam asi narodil okolo roku 1710, no zápis o jeho narodení a krste sa nepodarilo doložiť. Presný dátum narodenia Martina Drobného tak zostáva nevyjasnený.

 

Matriky rímskokatolíckej farnosti v Dolnej Krupej boli založené koncom 17.storočia (1689, 1691), no práve tieto najstaršie záznamy nie sú vedené spoľahlivo. V prvých dvoch najstarších matričných knihách (matrika pokrstených č. 584 za obdobie rokov 1689, 1691-1704 a matrika pokrstených, sobášených a pochovaných č. 585 za obdobie rokov 1707, 1712-1728) sa pomerne často vyskytujú záznamy bez uvedenia priezviska otca (uvedené iba veľké N., napríklad Joannes N..). Veľké N. je skratkou latinského slova nomen, teda meno. Skratka sa používala v prípade neznámych mien alebo priezvísk. Farári Dolnej Krupej, ktorí krsty, sobáše či pohreby zaznamenávali, uvádzali zväčša iba ohraničený okruh priezvisk (Bohunický, Durin, Žák, Valášek, Baránek, Bobko, Dubrava a pod.), ktoré sú známe aj v literatúre ako priezviská dolnokrupských starousadlíkov. Dôvody, ktoré ich k tomu viedli, nie sú známe (môže to súvisieť s výškou poplatku za obrad – za krst sa platilo 15 denárov, za sobáš s ohláškami 60 a za pohreb 30 denárov až jednu zlatku, podľa toho, či farár držal pri zomrelom pohrebnú reč).

 

Priezvisko Drobný sa objavuje po prvý raz až v roku 1730 pri narodení prvého potomka Martina Drobného a jeho prvej manželky Kataríny (Catharina). Záznam o ich sobáši chýba, možno však predpokladať, že ho uzatvorili najmenej rok pred narodením prvého dieťaťa, teda v roku 1729. Dôvodom, prečo zápis o sobáši v dolnokrupských matrikách chýba, môže byť pôvod nevesty, ktorá zrejme nepochádzala z Dolnej Krupej. Pretrvával totižto zvyk odbaviť svadbu v rodisku nevesty a tam sa aj uskutočnil sobášny zápis.

 

Martin Drobný sa oženil celkom trikrát, ale ani v jednom prípade sa o tom nedochoval záznam. Termín konania sobáša môžeme len dedukovať podľa dátumu narodenia detí. Že nešlo o jedného alebo dvoch Martinových menovcov, teda o dve alebo tri odlišné rodiny Martinov Drobných, dokazuje kontinuita mien krstných rodičov (pri väčšine detí Martina Drobného boli ich krstnými rodičmi Andrej a Katarína Durínoví – Andreas et Catharina Durin).

 

Prvou Martinovou manželkou (ako bolo už spomenuté) bola Katarína, s ktorou sa oženil niekedy v roku 1729, pretože prvý potomok z tohto manželstva sa narodil v apríli 1730. Martin Drobný a Katarína splodili celkom desať detí, ale asi len časť z nich sa dožila dospelosti. Mnohé z krstných mien Martinových potomkov sa totižto opakujú pri mladších deťoch. Nebolo nijakou výnimkou, skôr naopak, platilo to takmer ako pravidlo, že rodičia dávali mladším deťom mená po predošlých, už zomrelých. Katarína zrejme zomrela na následky ťažkého pôrodu, ktorý bol jej ôsmym a navyše sa jej už po druhýkrát narodili dvojičky. Úmrtia detí Martina a Kataríny sa pri tomto výskume zvlášť nezisťovali.

 

Najstarším Martinovým potomkom je syn Juraj (Georgius Drobny), ktorý sa narodil 12. apríla 1730 v Dolnej Krupej. Po ňom nasledoval syn Martin (Martinus Drobny), narodený 16. apríla 1732, ktorý zrejme krátko po narodený zomrel, ako to krížikom pri jeho mene naznačil farár. Ďalej to boli synovia Adam (Adamus Drobny), narodený 14. februára 1735 a Michal (Michael Drobny), ktorý prišiel na svet 30. septembra 1736. Prvými dcérami boli dvojičky Eva a Mária (gemelli Eva et Maria Drobny). Tie sa narodili 26. septembra 1737. Siedmy v poradí sa narodil syn Jozef (Josephus Drobny) 12. marca 1739. Po ňom to bola Katarína (Catharina Drobny), ktorá dostala meno po matke. Narodila sa 13.októbra 1740. Poslednými deťmi, ktoré porodila Martinova manželka Katarína boli opäť dvojičky Jozef a Eva (gemelli Josephus et Eva Drobny), narodené 9. júna 1742. Ich otec Martin Drobný mohol mať vtedy okolo 32 rokov a Katarína asi 30. Je pravdepodobné, že v tomto veku zomrela. Príčinou mohol byť práve druhý pôrod dvojičiek.

 

O štyri roky nato 9. októbra 1746 sa Martinovi narodila dcéra Katarína (Catharina Drobny). Jej matkou bola Mária (Maria) a zrejme išlo o Martinovu druhú manželku. Termín konania sobáša Martina a Márie sa však nepodarilo doložiť, preto ho možno určiť iba rámcovo obdobím pred rokom 1746. Mária povila svojmu manželovi celkom sedem detí. Po Kataríne to bol Jozef (Josephus Drobny) narodený 14. marca 1748, Juraj (Georgius Drobny) narodený 25. apríla 1750, Ján (Joannes Drobny), ktorý prišiel na svet 6. marca 1752, po ňom 30. júna 1754 Pavol (Paulus Drobny), ďalej 10. júla 1756 opäť Katarína (Catharina Drobny) a napokon Anna (Anna Drobny), narodená 9. marca 1758. Martin mal pri narodení Anny asi 48 rokov a Mária najskôr okolo 40. V tomto veku asi zomrela, pretože Martin sa oženil po tretíkrát a mal ďalších potomkov. Z druhého Martinovho manželstva vzišiel aj syn Pavol, ktorým pokračuje sledovaná línia Drobných do ďalšej generácie. Bol piatym potomkom svojej matky, pätnástym svojho otca.

 

Treťou manželkou dvojnásobného vdovca Martina Drobného bola Magdaléna (Magdalena), s ktorou sa oženil niekedy pred rokom 1760. Dňa 10. mája 1760 sa im narodil syn, ktorému dali meno Ján (Joannes Drobny). Po ňom ešte nasledovali dcéry Helena (Helena Drobny), narodená 3. marca 1763 a Mária (Maria Drobny), narodená 13. augusta 1765. Martin mohol mať vtedy okolo 55 rokov a Magdaléna okolo štyridsiatky.

Doložiť dátum úmrtia Martina Drobného alebo niektorej z jeho manželiek sa nepodarilo. Pritom v prípade Martina boli skúmané úmrtné záznamy dolnokrupských matrík až do 90. rokov 18. storočia, kedy by jeho vek mohol dosiahnuť na tú dobu zriedkavú hranicu 80 rokov, no žiaľ bezúspešne. Pátrať po dátume a mieste, kde Martin zomrel, je pre nedostatok kvalitných matričných záznamov veľmi problematické. Je pravdepodobné, že zomrel v rodine niektorého zo svojich potomkov, ktorí sa mohli z Dolnej Krupej odsťahovať podobne ako Pavol.

 

 

 

Sociálna charakteristika

 

O sociálnom postavení rodiny Martina Drobného si na základe matričných údajov nemožno urobiť žiadnu predstavu, pretože v záznamoch chýbajú informácie o povolaní či sociálnom postavení jednotlivých obyvateľov Dolnej Krupej. Na konci druhého matričného zväzku (č. 586 Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných 1728-1785) sa nachádza zoznam nobilizovaných obyvateľov, teda tých, ktorým bol udelený šľachtický titul (Index Libri Imi baptisatorum Nobilium, et aliorum Notabiliorum), ale rodina Drobných sa v ňom nenachádza.

 

Urbár Dolnej Krupej z roku 1768

 

Obyvateľstvo Dolnej Krupej sa zväčša zaoberalo poľnohospodárstvom, ale aj vinohradníctvom, tiež zhotovovali výrobky z prútia. Dá sa teda predpokladať, že Martin Drobný sa živil roľníctvom podobne ako jeho susedia – poddaní. Tí museli jeden deň v týždni odpracovať na panskom, odvádzať feudálom tzv. feudálnu rentu (deviatok z úrody, hydiny, dobytka, včelieho medu, páleného) a okrem toho aj desiatok Cirkvi.

 

Kde žil Martin Drobný so svojou rodinou vieme lokalizovať podľa jedinečného dokumentu z roku 1822. Je to mapa obce, kde sú podrobne zakreslené domy ako aj ich majitelia. Pod číslom 62 sme objavili mená Juraj a Ján Drobný (Drobný Georg et Joannes). To znamená, že v dome bývali dve hlavy rodiny Juraj a Ján. Mohlo ísť o otca a syna alebo bratov. Juraj môže byť Martinov syn, čiže druhý Juraj narodený v roku 1750. Pri zakresľovaní mapy by mal 72 rokov. Ján  môže byť tiež Martinov syn narodený v roku 1760 a mal by 62 rokov. Obaja tak mohli žiť v otcovskom dome aj zo svojimi rodinami.

 

 

Detail mapy Dolnej Krupej z roku 1822, čiernou dom č. 62

 

Podľa mapy sme dom lokalizovali na súčasnú adresu Dolná Krupá č. 550, ktorý sa nachádza v strede obce neďaleko kostola. Pozícia domu napovedá o zrejme lepšom  sociálnom postavení rodiny Drobných alebo o tom, že obývali obec od jej urbanistických začiatkov. V dome dnes žijú bratia Štefan a Vladimír Anetta pochádzajúci z rodiny Bohunických. Z ich spomienok vieme, že v zadnej časti domu žila rodina Horváthová. Prekvapením bolo, keď sme v tejto časti domu objavili zbytky starej stavby z nepálených tehál z hliny a kamennú studňu. Je to zatiaľ najstaršie miesto, kde rod Drobných žil a nie je vylúčené, že to bolo aj pred 300 rokmi.

 

  

Menší dom č. 550 vľavo s dvoma oknami                    Kamenná stará studňa vzadu na dvore

 

Rozpadnutý starý trojizbový domček vo dvore, posledné bydlisko rod. Horváthovej

 

Existuje však aj iný druh archívnych dokumentov, napríklad daňový súpis z roku 1718 a pod., v ktorých sa môže objaviť meno Martinovho otca alebo iných jeho príbuzných, ktoré sú pre dejiny rodu dôležité.

 

Stanislav Petráš preštudoval aj indexy v matrikách Dolnej Krupej rokov 1895-1922. Drobných bolo vtedy relatívne dosť! V indexoch zistil nasledovné:

 

 

Historický kontext

 

Dolná Krupá mala na začiatku 18. storočia, teda v období, kedy sa narodil Martin Drobný, vinice, mlyn a žilo v nej 47 daňovníkov (celkový počet obyvateľov bol samozrejme vyšší). Obec bola v majetku početných zemianskych rodín. Na začiatku 19. storočia zo 74 zemianskych kúrií až 35 patrilo Brunswickovcom, ktorí neskôr skúpili skoro všetky upadnuté zemianske majetky a vybudovali tak dolnokrupské panstvo, ktorého centrom bol tunajší kaštieľ (postavený v rokoch 1793-1795).

 

Erb obce Dolná Krupá

 

 

Najstaršia písomne doložená rodina Drobných z Dolnej Krupej patrila ku katolíkom. Miestna farnosť je prvý raz listinne doložená až v roku 1390, je však pravdepodobné, že existovala skôr. V uvedenom roku sa konal súpis všetkých farností bratislavského arcidekanstva. Miestny kostol zasvätený sv. Andrejovi bol postavený v roku 1465 a v pôvodnom stave pretrval až do začiatku 19.storočia, kedy na jeho mieste v rokoch 1807-1811 postavili nový. V okolí kostola sa rozprestieral cintorín s kaplnkou sv. Rozálie. Tú v roku 1722 nechala postaviť miestna zemianska rodina Dobšovcov. Cintorín bol zrušený v roku 1781, chátrajúcu kaplnku zbúrali neskôr. O budove miestnej fary a tiež školy sa v kanonických vizitáciách (teda v písomných správach o stave farnosti) počas celého 18. storočia píše, že sa nachádzajú v zlom stave. K náprave došlo až začiatkom 19. storočia, kedy bol tiež postavený nový kostol.

 

Farský kostol v Dolnej Krupej neďaleko domu rodín Drobných

 

 

V dejinách Dolnej Krupej sa nijako zvlášť nekomentuje obdobie prvých desaťročí 18. storočia, ktoré však z hľadiska dejín Uhorska majú dôležité postavenie. Ide o obdobie, keď končí posledné zo série tzv. protihabsburských povstaní, ktoré viedol František Rákoczy II. Tie v roku 1711 ukončil mier v rumunskom Satu Mare (tzv. Satmársky mier). Ním si Karol VI. obhájil nárok na uhorskú korunu a zároveň sa ukončilo aj panstvo Turkov v Uhorsku. Po nepokojoch krajina zostala spustošená, pôda často neobrobená a mestá vyplienené. V roku 1713 v Liptovskom Sv. Mikuláši odsúdili na smrť Juraja Jánošíka.

 

Letecký pohľad na obec Dolná Krupá

 

 

Karol sa snažil zlepšiť pomery v krajine. Prostriedky na to získaval zvýšeným zdaňovaním obyvateľstva (platila sa dokonca aj fajčiarska daň). Karolove reformy predsa len pomohli naštartovať ekonomiku. Opäť sa začalo s progresívnou ťažbou v stredoslovenských banských mestách (po prvýkrát vôbec bol pri ťažbe použitý parný pohon), remeselná výroba dosiahla produkciu prevyšujúcu rámec lokálnych potrieb. S tým súvisel rozvoj obchodu s okolitými i vzdialenejšími krajinami.

 

Vďaka súpisom obyvateľstva, ktoré boli súčasťou projektovania reforiem, majú historici dnes pomerne spoľahlivé demografické údaje. Z nich vyplýva, že na dnešnom území Slovenska žili takmer dva milióny osôb, z ktorých väčšinu tvorili etnickí Slováci. Na slovenskom území sa nachádzalo pomerne veľa miest, väčšinou to však boli malé, vojnami spustošené a sčasti vyľudnené sídla. Najväčším mestom na Slovensku bola Bratislava (Prešporok), ktorá mala 10 tisíc obyvateľov. Na slovenskom území žila viac ako polovica všetkej uhorskej šľachty. Táto vysoká koncentrácia prinášala predovšetkým ťarchu pre poddaný ľud. K tomu treba prirátať aj dôsledky niekoľkých neúrodných a hladových rokov, ktoré postihli krajinu na začiatku 18. storočia.

 

 

Ďalší výskum (dolnokrupský):

·        Nájsť úmrtie Martina Drobného, je pravdepodobné, že zomrel v rodine niektorého zo svojich potomkov (skorej narodených), ktorí sa mohli z Dolnej Krupej odsťahovať

·        Kto žil v dome č. 62 v roku 1822 a je ten starý dom vo dvore pôvodný?

·        Nájsť miesto sobášov Martina so svojimi tromi manželkami

·        Žijú Drobný v Dolnej Krupej alebo v okolitých obciach? Eva Drobná (drobnyma@mail.t-com.sk) mi k tomu napísala: „V okolí Trnavy žije obrovské množstvo Drobných. Ktovie či nepatria  k tejto vetve. Podoba je v niektorých prípadoch zjavná. Ide o mená: Ing. Alex Drobný, Jozef Drobný, Imrich Drobný (pochádzajúci z Rakovíc pri Piešťanoch). Ich potomkovia: Mudr. Ivan Drobný, Ing. Dušan Drobný, Marián Drobný, Ing. Igor Drobný, Pavol Drobný, Peter Drobný,... a ďalšia generácia Radoslav Drobný, Ing. Róbert Drobný, Dr. Ingrid Drobná...“ Peter Bučko (buckopeter@mail.t-com.sk) dodáva: „Babička môjho starého otca sa volala Katarína Lučanská rod. Drobná, narodila sa v Borovciach (17.6. 877) ako dcéra želiara Gašpara Drobného (19.9.1840 - ? ) a Kataríny Demákovej (17.11.1838 - ?), zomrela v Dechticiach (13.4.1936). Zistil tiež, že Gašparovi rodičia sa volali Ján Drobný a Anna Mikulová.“

·        Martin Drobný z Bratislavy mi napísal nasledovné. Jeho najstarší doložený predok je Martin. Ten však pochádza z Moravského Lieskového a žil 1682 až 25. 4. 1744. Za ženu mal Alžbetu a mali jediného? syna Juraja. Aj keď to nevyzerá na rodinnú vetvu, stojí to za preskúmanie.

 

 

Genealógia Martina Drobného z Bratislavy

Druhá generácia

Matričné údaje

 

Osudy druhej generácie Drobných pokračujú cez životný príbeh jedného zo synov Martina Drobného. Bol ním Pavol Drobný (Paulus Drobny), ktorý sa narodil 30. júna 1754 v Dolnej Krupej a zrejme v dôsledku veľkého počtu svojich súrodencov bol nútený opustiť svoju rodnú obec a skúsiť šťastie inde.

 

Pavol Drobný sa oženil 22. januára 1780 v Komjaticiach s miestnou devou Máriou Repkovou (Maria Repka). Záznam o ich sobáši sa zachoval, je však nepresný. Uvádza sa v ňom, že ženích mal vtedy vek 19 rokov a nevesta iba 17. Pavol mal v skutočnosti už 26 rokov, nevesta iba o niečo menej, asi 23 rokov (dátum narodenia Márie Repkovej sa nezisťoval). Mladá rodina aj po svadbe naďalej žila v Komjaticiach a tam sa narodili aj všetky ich deti.

 

Pavol a Mária priviedli na svet deväť detí, no iba štyri z nich sa dožili dospelosti. Ich prvorodeným potomkom bol syn Jozef (Josephus Drobny), ktorý sa narodil 24. februára 1781. Jozef však zomrel vo veku 19 rokov 6. mája 1800, príčina úmrtia je neuvedená. Zrejme zomrel po dlhšej chorobe, pretože v zápise sa uvádza, že pred smrťou prijal sviatosť pomazania chorých (lat. provisus, teda zaopatrený [sviatosťou]). Po Jozefovi prišla na svet dcéra Alžbeta (Elisabetha Drobny), ktorá sa narodila 2. novembra 1782, no ani nie ročná zomrela 25. júla 1783 (príčina úmrtia neuvedená). Tretím potomkom bola Anna (Anna Drobny), narodená 26. júna 1784. Tá sa dožila dospelosti, dokonca je známe, že sa vydala za miestneho roľníka Jána Dvorana (Joannes Dvoran, zsellér felesége). Zomrela v Komjaticiach vo veku 61 rokov 7. októbra 1845 (zápis uvádza nesprávny vek pri jej úmrtí 63 rokov). Príčina jej úmrtia je známa – pľúcne, resp. dýchacie ťažkosti (uvedený dobový termín hektika). Štvrtým v poradí sa Pavlovi Drobnému a jeho manželke Márii narodil syn Ján (Joannes Drobny), ktorým pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Ján prišiel na svet na sviatok Troch kráľov 6. januára 1787. Podrobnejšie informácie o ňom sú spracované v nasledujúcej kapitole. Jánovým mladším bratom je Michal (Michael Drobny), ktorý sa narodil 3. septembra 1789. Po ňom nasledovali dve dcéry s rovnakým menom Katarína (Catharina Drobny), obe však krátko po narodení zomreli. Tá staršia sa narodila 3. januára 1793 a zomrela 13. januára 1793, tá mladšia uzrela svetlo sveta 7. marca 1794 a zomrela 15. augusta 1794. Ani pri jednej z nich nebola uvedená príčina úmrtia. Poslednými potomkami Pavla a Márie sú dvaja synovia – Adam (Adamus Drobny), ktorý sa narodil 20.júla 1795 a Peter (Petrus Drobny), narodený 17. júna 1798. Ten však o necelé dva roky neskôr 30. januára 1800 zomrel.

 

Sú známe údaje aj o úmrtí Pavla Drobného a jeho manželky Márie Repkovej. Mária zomrela vo veku 63 rokov 28. septembra 1820. Príčina jej úmrtia je neuvedená. Z toho dátumu sa dá určiť približný rok jej narodenia – 1757. Teda bola od svojho manžela o tri roky mladšia a potom sa vydávala nie ako 17-ročná, ako to tvrdí sobášny zápis, ale vo veku 23 rokov.

 

Pavol Drobný sa dožil vysokého veku 80 rokov. Zomrel 8. apríla 1834. Pravdepodobne to však neboli roky prežité šťastne, pretože sa o ňom píše, že žil v miestnom starobinci (lat. Drobni Paulus, Viduus, Xenodochialista, origine Korompensis, Dom. Komjath – prekl.: Pavol Drobný, vdovec, žijúci v starobinci, pôvodom z Dolnej Krupej, bydliskom v Komjaticiach).

 

 

 

Vďaka tomuto jedinečnému zápisu bolo možné zistiť pôvod Drobných, ktorí sa v starších záznamoch komjatických matrík vôbec nevyskytujú. Osud Pavla Drobného dokresľuje aj rozsiahla poznámka o jeho úmrtí, z ktorej vyplýva, že starec zahynul vo vodách rieky Nitra, z ktorej čerpal vodu (lat. Dum Aquam e Fluvio Nitran haurires probabilius veroiguire capiris corepam ad fluvam cecidis es adjustrio destitus aquis susferanus est).

 

Cintorín v Komjaticiach, 2006

 

V júli 2006 sa navštívil cintorín v Komjaticiach. Prešiel sa hrob za hrobom ale na žiadnom náhrobnom kameni sa nenašlo meno Drobný.

 

 

Sociálna charakteristika

 

O sociálnom postavení Pavla Drobného a jeho rodiny podobne ako o ostatných obyvateľoch Komjatíc matričné záznamy mlčia. Z tých mladších, ktoré siahajú až do polovice 19. storočia, je známe, že jedna z jeho dcér Anna sa vydala za Jána Dvorana, ktorý bol roľníkom (uvedené maď. zsellér felesége). Želiar (alebo častejšie používaný lat. výraz inquilinus) bol termín na špecifické označenie roľníka, ktoré zohľadňovalo predovšetkým jeho majetnosť, a tým aj jeho sociálne postavenie v obci. 

 

Súveká spoločnosť totižto rozlišovala medzi bohatými sedliakmi, ktorí obrábali pomerne veľké poľnosti, chovali početnejší statok (kravy, býky, teľatá, kone, ovce, kozy) a obývali celý dom. Takýto roľníci sú označovaní latinským výrazom coloni. Zjednodušene sa dá povedať, že polovičku takého majetku, aký patril sedliakovi, obhospodarovali malí roľníci, tzv. želiari alebo domkári (lat. inquilini).

 

Každá sedliacka usadlosť pozostávala z domu, dvora, stodoly a záhrady, ktoré vytvárali intravilán obce. Treba však zdôrazniť, že aj sedliak bol poddaným a pôdu vlastniť nemohol, iba ju užíval. K jednej sedliackej usadlosti ešte patrilo 16 jutár extravilánu a 6 falkastier (lat. falcastrum je miera veľkosti lúky, ktorá je určená výkonom jedného dospelého kosca za jeden deň). Takéto rozsiahle majetky obhospodarovala iba malá časť poddaných sedliakov, väčšina bola želiarmi (tzv. poldomníci, lat. inquilini) a chalupári (tiež nazývaní štvrťkári alebo hoštačníci, lat. subinquilini). V sociálnej hierarchii uhorskej dediny potom nasledovali panskí sluhovia, obecní sluhovia alebo obecní pastieri.

 

 

Historický kontext

 

Uzatvorením satmárskeho mieru nastali v rámci Uhorska veľké migračné pohyby. Hlavým smerom sťahovania boli južné oblasti krajiny vyľudnené po odchode Turkov, kde pôda ležala ľadom. Migrácia prebiehala postupne a sčasti ju podporovala aj šľachta. Táto vlna sťahovania je zrejme jedno z ďalších možných vysvetlení, prečo Pavol Drobný opustil svoju rodnú obec Dolnú Krupú a usadil sa v Komjaticiach.

 

Erb obce Komjatice

 

 

Komjatice boli dôležitou protitureckou pevnosťou, ktorú však Turci v roku 1663 zničili. Utrpenie miestneho obyvateľstva pokračovalo aj v období protihabsburských povstaní, najmä počas toho posledného, ktoré viedol František II. Rákoczy. Počet obyvateľov bol zdecimovaný, preto majitelia Komjatíc Forgáčovci pozývali na svoje majetky roľníkov z cudzích panstiev. Azda jedným z nich bol aj Pavol Drobný z Dolnej Krupej.

 

Komjatice patrili Forgáčovcom už od roku 1386. Posledným z mužských potomkov Forgáčovcov bol František, novohradský župan. Zomrel bez následníka a vdova po ňom sa v roku 1752 vydala za grófa Antona Grasalkoviča. Odvtedy Komjatice patrili Grasalkovičovcom. Oni nechali v obci vybudovať sirotinec a starobinec, v ktorom prežil posledné roky svojho života aj Pavol Drobný.

 

Skonsolidované pomery v obci narušilo silné zemetrasenie v roku 1783, ktoré ešte viac poškodilo stavby komjatických kostolov, rozpadnuté ešte z čias tureckých vojen a protihabsburských povstaní. Farský kostol sv. Alžbety bol v roku 1703 počas Rákocziho povstania taký zničený, že na obrady sa mohlo používať iba sanktuárium.

 

Kostol sv. Alžbety v Komjaticiach

 

 

Komjatice sa počas 15.-18. storočia vyvíjali ako zemepanské mestečko. Získalo právo konať jarmoky, a to 11. júna na deň sv. Barnabáša a 19. novembra na deň sv. Alžbety, patrónky farského kostola.

 

Interiér kostola sv. Alžbety v Komjaticiach

 

 

Kostol sv. Alžbety bol postavený v roku 1751, teda takmer 30 rokov pred príchodom Pavla Drobného do Komjatíc. Jeho sobáš s Máriou Repkovou sa už mohol konať tam, pretože druhý komjatický kostol sv. Petra a Pavla bol v zlom stave. Jednak vznikol skôr, pochádzal zo začiatku 17. storočia, a prestavali ho až v roku 1783, tri roky po Pavlovom a Máriinom sobáši.

 

Petropavlovský kostol je z historického hľadiska zaujímavejšou kultúrnou pamiatkou. Forgáčovci sa totižto v čase reformácie hlásili ku kalvínom. Ich bohoslužby sa konali práve v kostole sv. Petra a Pavla a tam sa nachádza aj epitaf grófa Františka Forgáča, uhorského prímasa, datovaný letopočtom 1615. Neskôr Forgáčovci konvertovali na katolícku vieru a kostol sa opäť dostal do rúk rímsko-katolíckej cirkvi. Treba ešte dodať, že forgáčovské Komjatice sa stali jedným z dôležitých stredísk kalvínskej cirkvi na Slovensku. Miestna škola dokonca posielala svojich absolventov na univerzitné štúdiá do cudziny. Z podnetu Fotgáčovcov sa v roku 1573 v Komjaticiach usadil aj protestantský kazateľ Gál Husár, ktorý tu založil jednu z prvých kníhtlačiarní na našom území.

 

Na začiatku 18. storočia vo veci cirkevnoprávneho usporiadania Komjatíc nastala dôležitá zmena – v roku 1705 boli povýšené na farnosť. Dovtedy boli iba filiálkou Veľkého Kýru. Krátko na to sa začala viesť aj matričná agenda. Najstaršie matriky Komjatíc sú datované rokmi 1709-1725.

 

Životná púť Pavla Drobného sčasti preklenuje obdobie vlády Márie Terézie (1740-1780) a jej syna Jozefa II (1780-1790). Obaja sú označovaní ako osvietenskí panovníci. To znamená, že pri svojej vláde kládli dôraz na racionálne rozhodnutia. Nimi sa snažili reformovať zaostávajúcu krajinu, ktorej v podstate jediným a najrozhodujúcejším príjmom bolo poľnohospodárstvo. Kým Mária Terézia urobila v reformovaní Uhorska prvé zásadné kroky (pozemková, vojenská, školská reforma a iné), jej syn ich urobil hneď niekoľko tisíc, no väčšinu z nich pred smrťou odvolal alebo zrušil. K tým, čo zostali naďalej v platnosti a naozaj priniesli do spoločnosti zmenu, bol napríklad tzv. tolerančný patent, ktorým sa zaručovala rovnosť medzi náboženstvami alebo zrušenie nevoľníctva (1785).

 

 

Ďalší výskum (komjatický):

 

 

 

 

Tretia generácia

Matričné údaje

 

Ján Drobný (Joannes Drobny) sa narodil ako štvrté dieťa Pavla Drobného z Dolnej Krupej a jeho manželky Márie Repkovej 6. januára 1787 v Komjaticiach. Nie je známe, kedy sa oženil, ale vzhľadom na rok narodenia jeho prvého potomka to muselo byť pred rokom 1815. Jánovou manželkou sa stala Anna Zreniková (Anna Szreni / Zrenik / Zrenjik / Zrenitzka), ktorá sa mohla narodiť okolo roku 1790 zrejme mimo komjatickú farnosť.

 

Ján a Anna priviedli na svet šesť detí. Ich prvorodeným potomkom bol syn František (Franciscus Drobni), ktorým zároveň pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Narodil sa 21. marca 1815 v Komjaticiach. O tri roky neskôr 24. augusta 1818 sa narodila jeho sestra Mária (Maria Drobni). Vydala sa za miestneho voliara (lat. boarius) Jána Haulíka (Joannes Haulik). Ten mohol byť Františkovým vrstovníkom. Zomrel však ešte pred Máriou, pretože záznam o jej úmrtí ju uvádza ako vdovu. Mária zomrela 22. septembra 1866 na choleru vo veku nedožitých 48 rokov. Po Márii nasledovali dve dcéry Helena (Helena Drobny), ktorá sa narodila 28. apríla 1821, a Eva (Eva Drobny), narodená 2. júla 1822. Obe však zomreli čoskoro po narodení. Helena 15. mája 1821 a Eva 19. júla 1822. Príčina úmrtia nebola uvedená ani pri jednej z nich. Posledným z potomkov Jána a Anny Drobných bola dcéra Katarína (Catharina Drobni), ktorá sa narodila 10. októbra 1823. Vydala sa sedliaka Štefana Letka (Stephanus Letko). Katarína svojho manžela prežila a zomrela ako vdova 20. júla 1892 v Komjaticiach vo veku nedožitých 69 rokov. Príčinou jej úmrtia bola starecká zošlosť (uvedené lat. marasmus senilis). S odstupom päť rokov sa po Kataríne narodila ešte dcéra Anna (Anna Drobni). Bolo to 1. januára 1828, no dožila sa čosi viac ako päť rokov. Zomrela 22. februára 1833 na následky ovčích kiahní (uvedené lat. variola).

 

Tri roky po úmrtí poslednej dcéry Anny zomrel aj jej otec Ján Drobný 13. júla 1836 vo veku 49 rokov (záznam o jeho úmrtí uvádza nesprávny vek 43 rokov). Ako príčina úmrtia je uvedený lat. výraz petechiae, ktorý asi možno stotožniť s moderným lekárskym výrazom petechia. Používa sa na označenie bodkovitého krvácania, bodkovitého krvného výronu. Základom výrazu je lat. termín peticula – škvrnka. Príčinu úmrtia zaznamenával farár najčastejšie bez konzultácie s lekárom, preto bývajú nejednoznačné.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Kým pri predchádzajúcich generáciách Drobných nebolo možné pre nedostatok informácií rekonštruovať ich sociálne postavenie, o Jánovi Drobnom a jeho rodine to neplatí. Sú to predovšetkým záznamy o narodení jeho detí, v ktorých je uvedené aj povolanie otca. Prvý záznam pochádza z apríla 1821 (išlo o narodenie a krst jeho dcéry Márie) a uvádza sa v ňom, že Ján bol pastierom (uvedené lat. opilio). O mesiac neskôr, keď Mária zomrela, farár poznamenal, že Ján bol panským voliarom, pastierom panských volov (uvedené lat. boarius dominalis). O rok neskôr sa opäť uvádza, že bol voliarom (uvedené lat. boarius). Pri narodení jeho predposledného dieťaťa v roku 1823 sa o ňom dozvedáme, že bol sluhom (uvedené lat. famulus), ale o päť rokov neskôr, že bol zas povozníkom (uvedené lat. auriga).

 

Z tohto výpočtu vyplýva, že Ján sa najskôr živil pasením a chovom panských volov (vtedajšími majiteľmi Komjatíc boli Grasalkovičovci) a len postupne došiel k vlastným. Voly zapriahal a využíval na prepravu tovaru (tzv. povozníctvo alebo furmanstvo). Povozníci s volmi sa odlišovali od povozníkov s koňmi. Preto jedných nazývali voliarmi, druhých zas koniarmi. Koncom 19.storočia sa povozníctvo stalo živnosťou. Boli to tzv. špeditéri, ktorí sa špecializovali na dodávanie paliva najmä úradom v mestách a na sťahovanie obyvateľov. Povozníci zamestnávali aj kočišov a paholkov za mzdu. Povozníctvo ako zdroj zárobkovej činnosti postupne zanikalo následkom rozširovania železničnej siete.

 

 

Historický kontext

 

V rokoch 1792–1835 panoval v Uhorsku František II., vnuk Márie Terézie a synovec Jozefa II. Je to zároveň obdobie Napoleonských vojen, v ktorých František neuspel. Musel sa dokonca vzdať titulu cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Založil však rakúske cisárstvo a odvtedy používal označenie František I. Situácia sa zmenila až porážkou Napoleona na ruskom fronte. V roku 1815 bol zvolaný Viedenský kongres, ktorého cieľom bolo vytvorenie opatrení proti revolučným snahám a na konsolidáciu pomerov v Európe. V Európe rástla rola Rakúska a jeho kancelára Metternicha, ktorý nastolil tvrdý centralistický režim v krajine.

 

 

 

 

Štvrtá generácia

Matričné údaje

 

František Drobný (Franciscus Drobni / Drobny) sa narodil ako prvorodený potomok Jána Drobného z Komjatíc a jeho manželky Anny Zrenikovej 21.marca 1815 v Komjaticiach. Ženil sa vo veku 23 rokov 12. novembra 1838 v Komjaticiach. Jeho manželkou sa stala Mária Rybárová (Maria Ribar). Toto manželstvo bolo asi šťastné, pretože pri Františkovom úmrtí farár okrem jeho veku poznamenal aj presný počet rokov, koľko so svojou manželkou zotrval. Takáto poznámka nie je nijakou samozrejmosťou. Tento text sa doplní. František zomrel 1. októbra 1866 v Komjaticiach na choleru, ktorá postihla obec takmer pol roka, od augusta až do decembra. Za ten čas na ňu zomrelo viac ako 250 obyvateľov.

 

František a Mária priviedli na svet päť detí. Ich prvorodeným potomkom je syn Ján (Joannes Drobny), ktorý zároveň pokračuje sledovaná línia Drobných do ďalšej generácie. Ján sa narodil v Komjaticiach 30. mája 1842. Po ňom nasledovala Anna (Anna Drobny), ktorá sa narodila 13. novembra 1844. Nasledujúce dve deti zomreli krátko po narodení – Mária (Maria Drobny), narodená 6. októbra 1847, zomrela 3. februára 1850 a Pavol (Paulus Drobny), narodený 20. júla 1851, zomrel 7. augusta 1851. Príčinou Máriinho úmrtia boli suchoty (uvedené lat. phtysis), Pavlovho zaostalosť (uvedené lat. debilitas).

 

František dal svojmu synovi meno Pavol asi vplyvom spomienok na svojho starého otca Pavla Drobného, ktorý pochádzal z Dolnej Krupej.  Podobne to bolo aj u predchádzajúcich Františkových deťoch. Prvorodený Ján dostal meno po Františkovom otcovi Jánovi, dcéra Anna po Františkovej matke Anne Zrenikovej, ďalšia dcéra Mária dostala zas meno po Františkovej babičke Márie Repkovej alebo po Františekovej manželke a Máriinej matke Márii Rybárovej. Môže to naznačovať Františkov priaznivý vzťah k svojej rodine a predkom.

 

Posledným Františkovým potomkom bola dcéra Katarína (Catharina Drobny), ktorá sa narodila 31. mája 1855. Zomrela však na následky angíny 4. februára 1862 vo veku šesť rokov. Katarína zas mohla niesť meno svojej tety, otcovej sestry, ktorá bola vydatá za komjatického sedliaka Štefana Letka.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Keď František Drobný vstupoval v roku 1838 do manželstva s Máriou Rybárovou, farár ho označil za želiara, domkára (uvedené lat. inquilinus). Pri väčšine zápisov o krste jeho detí sa o Františkovi píše, že bol sluhom (uvedené lat. servitor alebo maď. szolga). Neskôr, pri narodení jeho poslednej dcéry Kataríny v roku 1855, bol označený za poľného hájnika (uvedené lat. campi custodes). Po desiatich rokoch, keď zomrel na choleru v roku 1866, farár zaznamenal, že František bol šafárom, teda (urbárskym) gazdom alebo správcom (urbárskeho) hospodárstva (uvedené lat. villicus). 

 

Služobné zaradenie, význam a funkcia hájnika na našom území sa stali predmetom zákonných úprav až v 19. storočí. Najímanie osobitných strážcov chotára záviselo od zamestnania miestneho obyvateľstva, od uplatňovaného systému hospodárenia, rozdelenia chotára (lesný, poľný a viničný hájnik) a od počtu urbárov v obci (niektoré obce mali osobitne lesného aj poľného hájnika). Hájnika volila obec alebo urbársky výbor na Všech svätých, okolo Vianoc alebo cez fašiangy na dobu jedného až troch rokov. Jeho povinnosťou bolo každý deň obísť chotár, strážiť dozrievajúce obilie, vinice, oráčiny či lúky a hlásiť richtárovi alebo urbárskemu gazdovi zistené škody. Za službu dostával vopred dohodnutú odmenu v naturáliách, od členov urbárskeho spolku drevo z urbárskej hory, niekde i peňažnú odmenu. Bol ním zvyčajne roľník s malou výmerou pôdy alebo bezzemok, ale s primeranou autoritou v dedinskom spoločenstve. Jeho znakom bola palica alebo sekerka, neskôr zbraň a kovový odznak.

 

 

Historický kontext

 

Komjatice v polovici 19. storočia zastihla jedna dôležitá zmena. V roku 1858 komjatický majetok od Grasalkovičovcov kúpil barón Móric Wodianer, ktorý tu postavil prepychový kaštieľ (1872) a vybudoval veľký park. Posledným pánom Komjatíc bol gróf László (Ladislav) Nemes, ktorý majetok prevzal po svojom otcovi Jánovi. Ten ho získal v roku 1913 po smrti Wodianera.

 

V septembri 1866 vypukla v Komjaticiach cholera, ktorej podľahlo vyše 250 obyvateľov, čo je približne 8 % z celkového počtu 3 200. Išlo o obrovskú stratu, ktorú ešte zaznamenalo sčítanie obyvateľstva v roku 1880. Vtedy v Komjaticiach žilo iba 3 069 obyvateľov. O desaťročie neskôr sa však stav stabilizoval a dokonca sa zaznamenal mierny nárast na 3 367 obyvateľov.

 

Polovica 19. storočia je obdobím silnejúceho národno-sociálneho uvedomenia všetkých národov žijúcich v mnohonárodnostnej rakúsko-uhorskej monarchii, ktorej v rokoch 1835–1848 vládol Ferdinand V. V komjatickej farnosti v tom čase pôsobil významný slovenský národovec, zakladajúci člen Tatrína, kňaz a národný buditeľ Ondrej Caban, ktorého meno v súčasnosti nesie miestna základná škola.

 

Významným medzníkom v dejinách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska bolo zrušenie poddanstva v marci 1848. V tom istom roku sa ujal vlády František Jozef I., ktorý vládol až do roku 1916. V roku 1867 došlo k tzv. rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, teda k rozdeleniu krajiny na dva relatívne samostatné štáty – Uhorsko a Rakúsko. Spájala ich postava panovníkom, mali spoločnú armádou a sčasti aj zahraničnou politikou. Vo vnútorných veciach Uhorsko získalo väčšiu nezávislosť na Viedni, ktorá bola hlavným mestom iba pre rakúsku časť monarchie. Hlavným mestom Uhorska sa stala Budapešť, mesto, ktoré vzniklo spojením Budy a Pešti. Malo sa stať „výstavnou skriňou“ krajiny – ako huby po daždi vyrastali mestské paláce a nájomné domy, lemujúce široké bulváre. Symbolom zmeny a jednou z najvýznamnejších stavieb vtedajšieho Uhorska bola a dodnes je budova parlamentu, vystavaná na nábreží Dunaja.

 

 

 

 

Piata generácia

Matričné údaje

 

Ján Drobný (Joannes Drobny) sa narodil ako prvorodený syn Františka Drobného a jeho manželky Márie Rybárovej v Komjaticiach dňa 30. mája 1842. Ján sa oženil 26. septembra 1868 s Anna Oravskou (Anna Oravszky). Sobáš sa konal v obci Nová Vieska (uvedené maď. Ujlaki), dnes v okrese Nové Zámky. Anna bola Jánovou prvou manželkou. Zomrela zrejme krátko po roku 1873, po narodení jej posledného dieťaťa, no záznam o jej úmrtí sa v komjatických matrikách nenachádza. Jánovou druhou manželkou sa stala Mária Košíková (Maria Kosik) – údaje o sobáši sa však nepodarilo doložiť.

 

Ján a Anna dali život trom deťom. Jánovým prvorodeným synom bol Rudolf (Rudolfus Drobny), ktorý sa narodil 31. júla 1869 v Komjaticiach. Ním pokračuje sledovaná línia rodu do ďalšej generácie. Anna porodila ešte dvoch chlapcov – Jána (Joannes Drobny), ktorý sa narodil 25. septembra 1870, a Františka (Franciscus Drobny), ktorý sa narodil 20. januára 1873. František dostal svoje meno po svojom starom otcovi, ktorý bol už osem rokov mŕtvy.

 

Druhou Jánovou manželkou bola Mária Košíková. S ňou priviedol na svet tiež tri deti, žiaľ, jedno z nich zomrelo ešte ako dieťa. Bola to Etela (Adelais Drobny), ktorá sa narodila niekedy v roku 1876. Presný dátum jej narodenia nie je známy, pretože záznamy o krstoch za roky 1875 a 1876 v komjatickej matrike chýbajú. Jej dátum narodenia sa dá sčasti rekonštruovať iba na základe záznamu o jej úmrtí. Etela zomrela šesťročná 13. augusta 1882 na suchoty (uvedené lat. phtysis). Po nej sa narodili ešte dvaja chlapci – 13. októbra 1881 Emil (Aemilius Drobny) a 8. októbra 1883 Július (Julius Drobny). Údaje o úmrtí Jána Drobného sa nepodarilo zistiť.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Ján Drobný na rozdiel od svojich predkov sa dal na dráhu remeselníka. Vo všetkých matričných záznamoch, v ktorých sa vyskytuje jeho meno, je uvedené, že sa živil ako kováč (lat. faber). Toto remeslo sa medzi jeho potomkami ujalo a pretrvalo ešte tri ďalšie pokolenia.

 

Kováčstvo patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie remeslá na Slovensku (dokonca sa stalo najrozšírenejším priezviskom na Slovensku). Podľa historického zaradenia, právneho a spoločenského postavenia, zamerania a funkcie sa kováči rozdeľovali do niekoľkých skupín – cechoví a mimocechoví (tzv. fušeri), remeselníci – živnostníci a domáci výrobcovia, dedinskí a mestskí, obecní a panskí, kováči–roľníci a roľníci–kováči, vyučení, zaučení a samoukovia, vozoví, kočoví a pluhoví, podkúvači, mláťačkári a pod. Prevádzkarňami kováčov boli samostatné stavby – vyhne. Najčastejšou prácou bolo podkúvanie a oprava poľnohospodárskeho náradia. Osoba kováča bola v spoločenskom rebríčku na vrchných pozíciách, všeobecne vážená a titulovaná „pán majster“ s príslušnými prejavmi pozornosti a úcty.

 

 

Historický kontext

 

V Komjaticiach koncom 19. storočia pracoval liehovar, tehelňa a dva mlyny. Podstatná časť obyvateľstva sa aj naďalej živila poľnohospodárskou činnosťou. Pomery v Komjaticiach kopírovali situáciu v celej krajine, ktorá zvieraná starými výsadami drobnej šľachty napredovala len veľmi pomaly a v obmedzenej miere. Slabý rozvoj hospodárstva sa premietol začiatkom 20.storočia do sociálnych nepokojov a vysťahovalectva.

 

 

 

 

Šiesta generácia

Matričné údaje

 

Rudolf Drobný (Rudolfus / Rezső Drobny) sa narodil ako prvorodený syn Jána Drobného a jeho manželky Anny Oravskej v Komjaticiach dňa 31. júla 1865. Rudolfovou manželkou sa stala Vilma Rafajová (Vilma / Vilhelmina Rafaj) z obce Hul pri Nových Zámkoch. Termín konania ich sobáša sa nepodarilo zistiť. Mohlo to byť v obci Hul, v rodisku nevesty, alebo v Komjaticiach, teda v rodisku ženícha. Nie je vylúčené, že to mohlo byť v obci Brehy, kde sa v roku 1901 narodil ich prvý syn Ján. Neskôr sa rodina z Brehov odsťahovala do neďalekej Tekovskej Breznice.

 

Podľa slov Rudolfovej vnučky Heleny Drobnej, vydanej Májovskej (Medveďovej) sa jej starý otec dostal do Brehov za obecného kováča počas vandrovky, ktorú musel absolvovať ako kováčsky tovariš. Dôvod, prečo sa odtiaľ rodina odsťahovala do Tekovskej Breznice, bola vyhliadka lepšej budúcnosti, pretože Brehy bola obec, ktorej obyvateľstvo sa viac venovalo práci v lesoch, paseniu oviec, pálením dreveného uhlia a hrnčiarstvu, kým v Tekovskej Breznici bolo viac roľníkov a intenzívnejšia poľnohospodárska produkcia, ktorá si vyžadovala prácu kováčov (napríklad podkúvanie koní, opravovanie pluhov a poľnohospodárskeho náradia).

Rudolfova vnučka Helena Dubeková, vydatá Moštenická dopĺňa, že najskôr Rudolf s Vilmou bývali v obecnom dome v Tekovskej Breznici (dnes knižnica), kde bola aj dielňa obecného kováča. Neskôr odkúpil dom od obci, ten pred ktorým sú aj na fotografii. Pred smrťou Rudolf prepísal dom na dcéru Etelu. Po jeho smrti tam Etela zostala bývať a jej súrodenci Ján a Ružena museli rodičovský dom opustiť.

Rudolf a Vilma Drobní mali štyri deti. Ich prvorodeným potomkom je syn Ján (Joannes Drobny), ktorý sa narodil 21. mája 1901 v Brehoch. Jánom pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Po Jánovi potom nasledovali tri dcéry – Ružena (Rosina Drobny), ktorá sa narodila 20. februára 1905, ďalej Etela (Etelka Drobny), narodená 7. februára 1909 a napokon Vilma (Vilma Drobny), narodená 23. apríla 1916. Rodiskom všetkých troch dievčat už bola Tekovská Breznica. 

 

Dom Rudolfa Drobného v Tekovskej Breznici
V popredí Rudolf Drobný s manželkou Vilmou Rafajovou

 

 

Dom Rudolfa Drobného v Tekovskej Breznici, s hlbokou studňou (28m), 2006

 

 

Výskumom sa podarilo zozbierať niekoľko informácií o Jánových sestrách. O Ružene sa vie, že sa vydala za Jána Melicháreka, ktorý pochádzal z českej Čáslavi. Ich manželstvo zostalo bezdetné. O poslednej z detí, Vilme sa podarilo zistiť, že zomrela 3. mája 1939 na suchoty ako slobodná a bezdetná. Vtedy mala iba 23 rokov.

 

Etela sa vydala, jej manželom bol Eduard Dubek, ktorý sa narodil 3. februára 1900 v Bátovciach, okres Levice. Obaja manželia sú pochovaní v Tekovskej Breznici. Majú jedného syna Dušana a dcéru Helenu. Dušan Dubek sa narodil v Tekovskej Breznici, má manželku Mária a syna Eduarda. Dušan Dubek žije dodnes v dome Rudolfa Drobného, ktorý je zachytený na fotografii ešte so slamenou strechou. Helena Dubeková sa vydala za Antona Moštenického a žije v Tekovskej Breznici. Fotografia domu ako aj ďalšia pred altánkom bola fotená vo farskej záhrade farárom Františkom Šimoni (1885-1940), ktorý vlastnil fotoaparát. Eduard Dubek zomrel 20. novembra 1969, po ňom Etela 4. marca 1975.

 

      


Vilma a Ružena Drobné pred svojím                     Etela a Rudolf Drobní pred altánkom

domom (vchod do pitvora) v Tek. Breznici      vo farskej záhrade v Tekovskej Breznici

 

      

Etela Drobná, muzikanti, Ružena Drobná                Altánkom vo farskej záhrade v Tekovskej

Breznici jún 2006

 

Vilma Rafajová zomrela na zápal pľúc 28. apríla 1938. Rudolf zomrel 6. júla 1939 vo veku 74 rokov v Tekovskej Breznici na záduch pri svojom dome pri zadnej bránke pri studni. Obaja sú pochovaný v Tekovskej Breznici.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Rudolf Drobný pokračoval v remesle svojho otca Jána. Živil sa ako kováč. Spočiatku žil v Brehoch, neskôr sa usadil v Tekovskej Breznici, kde si založil vlastnú vyhňu.  Bol náruživým fajčiarom fajky. Po večeroch fajčil doma v kuchyni a dym vyfukoval do šporáku.

Vilma jeho manželka pekávala výborné české dolky. Boli okrúhle a hrubšie natreté lekvárom a posypané cukrom a makom.

Unikátna fotografia zachytávajúca Rudolfa Drobného pri príprave dreveného uhlia

 

 

    

Kríž medzi stromami, miesto posledného odpočinku Rudolfa                 Helena Dubeková vydatá

Drobného a jeho rodiny. Tekovská Breznica 2006                     Moštenická nám ukázala hroby

 

 

Historický kontext

 

Tekovská Breznica je malá obec ležiaca v údolí Hrona na juhozápad od Novej Bane. Jej najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou je miestny rímsko-katolícky farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol krátko po tom, čo sa narodila väčšina Rudolfových detí, v rokoch 1912-1913 radikálne prestavaný. Po prestavbe v ňom bola pokrstená iba Vilma, posledná Rudolfova dcéra. Pôvod kostola je však starší, jeho základy bolo položené už v 14. storočí, no viackrát ho zničili Turci. Po upokojení pomerov bol počas 18. storočia dva razy upravovaný (1734 a 1777). V roku 1856 kostol zničil požiar, ale vzápätí bol obnovený.

 

Erb obce a pohľad na Tekovská Breznica s dominantou kostola Narodenia Panny Márie, 2006

 

 

Obec dostala meno podľa hradu, ktorý sa kedysi týčil na vrchu nad obcou. Dnes je z neho už len ruina. Jeho základy však siahajú asi až do čias pred tatárskym vpádom, mal totiž chrániť údolie Hrona od juhu a chrániť hronskobeňadické opátstvo. Hrad si udržal svoje postavenie počas celého stredoveku až do roku 1530, kedy bol opustený. Nakoniec ho zo nechali v roku 1711 strhnúť.

Interiér kostola Narodenia Panny Márie v Tekovskej Breznici, 2006

 

Tekovská Breznica ležala ďaleko od centier politického, hospodárskeho a kultúrneho diania. Aj ona sa však podpísala na celkovom charaktere doby na prelome 19. a 20. storočia. Na politickej úrovni všetko smerovalo k rozpadu monarchie, aj v jej hospodárstve bolo badať iba malý pokrok. Krajinu živilo stagnujúce poľnohospodárstvo, výdobytky modernej doby ako priemyselná výroba či zavádzanie železničnej dopravy sa iba postupne stávali súčasťou každodenného života. Spoločenský systém naďalej rešpektoval šľachtické výsady, ktorých sa ich nositelia, najmä drobní zemania, nechceli vzdať. Pomery sa nedali udržať, zmeny definitívne potvrdila až prvá svetová vojna (1914 – 1918).

 

Ďalší výskum (breznický):

Siedma generácia

Matričné údaje

 

Ján Drobný (Joannes Drobny) sa narodil ako prvorodený syn Rudolfa Drobného a jeho manželky Vilmy Rafajovej v Brehoch dňa 21. mája 1901.

 

Ján Drobný

 

Jeho manželkou sa stala Alžbeta Herdová (Elisabetha Herda), ktorá sa narodila 17. júna 1911 v Tekovských Lužanoch (Alžbeta pochádzala z dvanástich detí, 8 vlastných a 3 nevlastných). Alžbeta slúžila u svojej nevlastnej sestry „Marči“ v Budapešti v hoteli do svojich 18 rokov. S manželom Jánom sa zoznámili na veľkostatku v Pečeniciach, kde Ján pracoval ako kováč a Alžbeta ako chyžná (tzv. fraucimerka).

 

Sobášna fotografia (kolorovaná) Alžbety Herdovej a Jána Drobného, 1930

 

Unikátna sobášna fotografia Jána Drobného (?) a Alžbety Herdovej (19?), 1930

 

Ján a Alžbeta sa zosobášili v roku 1930 v Žemberovciach, mali osem detí. Ich prvým potomkom bola dcéra Helena Drobná, ktorá sa narodila 14. októbra 1931 v Tekovskej Breznici. Po nej nasledovala Gizela Drobná, ktorá prišla na svet okolo roku 1935. Jej rodiskom sú Kozárovce, presnejšie tzv. Ilonamajer, čo bol veľkostatok Slivu. Ján tam pracoval ako kováč a Alžbeta ako fraucimerka. Gizela zomrela ešte ako dieťa asi v roku 1938. Druhým dieťaťom, ktoré sa Jánovi a Alžbete narodilo v Kozárovciach, bola dcéra Mária Drobná, ktorá tam uzrela svetlo sveta okolo roku 1938, ale krátko po narodení (asi osemmesačná) zomrela v Leviciach v nemocnici. Vôbec obdobie rokov 1938-1939 bolo čiernym obdobím v dejinách Drobných. Jánovi Drobnému vtedy zomreli dve dcéry Gizela a Mária, matka Vilma Rafajová na zápal pľúc, sestra Vilma vo veku 23 rokov na tuberkulózu a napokon aj otec Rudolf Drobný na záduch. Na fotografii je zachytená Vilma Rafajová krátko, azda iba niekoľko dní pred svojou smrťou (zomrela 28. apríla 1938).

 

 

Pohreb Márie Drobnej v Leviciach na jar 1938

Deti v popredí zľava Helena Drobná a Helena Dubeková, v popredí vpravo Vilma Rafajová

Dospelí v pozadí zľava Ružena, Etela a Vilma Drobné, Alžbeta Herdová a Ján Drobný

 

 

Manželia Drobní z Kozároviec odišli po nezhodách so statkárom Slivom späť do Tekovskej Breznice. Tam sa im narodili všetky ďalšie deti až na výnimku: najmladší syn Ľubomír sa narodil v Leviciach. To preto, že vyšlo nariadenie, podľa ktorého sa deti museli už rodiť v nemocničných pôrodniciach.

 

Zdá sa, že koleso šťasteny sa otočilo a všetky „breznické“ deti sa dožili dospelosti a založili si vlastné rodiny. Prvou z nich bola opäť dcéra, ktorá dostala meno po svojej nebohej sestre Gizela Drobná. Narodila sa 26. januára 1940. Po nej nasledoval Ladislav Drobný, ktorým pokračuje sledovaná línia do ďalšej generácie. Narodil sa 14. augusta 1942. Neskôr k nemu pribudli ešte traja chlapci – Alfonz Drobný, narodený 1. februára 1945, Ján Drobný, narodený 12. decembra 1946 a ako posledný Ľubomír Drobný, narodený 16. mája 1949 v Leviciach.

 

Ján Drobný, manžel Alžbety Herdovej zomrel vo veku 68 rokov v nemocnici v Novej Bani dňa 17. októbra 1969 na pľúcnu embóliu. Alžbeta po smrti svojho manžela žila ako druh a družka so Štefanom Kačincom, mlynárom pôvodom z Beluše v okrese Považská Bystrica. Alžbeta zomrela v bratislavskej nemocnici 2. septembra 1995, no jej telesné pozostatky boli prevezené späť do Tekovskej Breznice, kde je pochovaná vedľa svojho manžela Jána Drobného.

 

Helena Drobná pred Rudolfovým-starorodičovským domom. Dole pes Picina, ktorý bol vycvičený Jánom Drobným tak, že na zadných labách stál a brnkal na husliach

 

Počas výskumu sa podarilo zozbierať niekoľko informácií aj o rodinách Jánových potomkov. Helena Drobná sa 12. júla 1952 vydala za Václava Medveďa, vtedy študenta práva, s ktorým priviedla na svet jednu dcéru Helenu dňa 13. augusta 1954, ktorá má 2 deti syna Václava a dcéru Helenku pomenovanú podľa svojej starej mame. Rodina si však zmenila priezvisko na Májovský / Májovská. Helena bola povolaním administratívna pracovníčka, jej manžel právnik.

 

Gizela Drobná sa vydala za Daniela Žembera, s ktorým mali dve deti dcéru Ľubicu Žemberovú, ktorá sa narodila 6. mája 1963 v Novej Bani a syna Štefana Žembera, ktorý sa narodil 26. decembra 1964 v Žiari nad Hronom. Ľubica sa vydala 21. septembra 1985 za Jaroslava Katiala z Kremnice a majú spolu syna Michala narodeného 5. novembra 1988. Ľubicin brat Štefan sa oženil 15. júla 1989 so Slávkou Wolfovou z Prešova. Majú 3 deti, dcéru Martinu narodenú 29. novembra 1989 a synov Martina narodeného 10. júna 1991 a Juliusa Daniela narodeného 4. januára 2003. Gizela Drobná zomrela na rakovinu 13. februára 1987 v Žiari nad Hronom, ale pochovaná je v Tekovskej Breznici. Povolaním bola sústružníčkou, zameraním nástrojárka, a preto ju možno považovať za pokračovateľku v kováčskom povolaní Drobných.

 

Alfonz Drobný bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Miroslava Kourová. Sobáš sa konal 1. októbra 1966. Toto manželstvo bolo bezdetné, a to sa stalo dôvodom na rozvod. Rozišli sa 19. augusta 1969. Druhou manželkou Alfonza Drobného sa stala Eva Belovická, ktorá sa narodila 10. januára 1946 v Pezinku. Sobáš sa konal v Bratislave 16. júna 1973. Z tohto manželstva prišli na svet dve deti – Ján Drobný 3. júla 1976 a Zuzanu Drobná 14. februára 1975. Obe sa narodili v Žiari nad Hronom. Zuzana Drobná sa vydala za Ondreja Sekereša a majú syna Adama Sekereša, narodeného 21. augusta 1997. Alfonz je povolaním kalič, a teda je ďalším pokračovateľom v kováčskom povolaní Drobných.

 

Ľubomír Drobný pri prvom svätom prijímaní s matkou Alžbetou Herdovou

 

Ján Drobný sa tiež oženil dva razy. Jeho prvou manželkou bola Emília Spišiaková zo Žiaru nad Hronom, s ktorou má dcéru Janu Drobnú vydatá Siteková a žije v Bratislave. Jánovou druhou manželkou je Viera Dunajská, narodená 7. júla 1947 vo Valašskej, okres Brezno. Sobáš sa konal 15. februára 1972. Majú štyri deti – Anitu Drobnú, narodenú 28. apríla 1969, Ingrid Drobnú, narodenú 2. júna 1970, Róberta Drobného, narodeného 2. júla 1971 a  Jána Drobného, narodeného 3. augusta 1972. Rodina žije v Brezne. Ján pracoval ako zvárač v Mostárni Brezno.

 

Ľubomír Drobný sa oženil s Máriou Gulášovou, narodená 21. január 1949. Sobáš sa konal 10. októbra 1968 v Čavoji okres Prievidza. Ľubomír ma dve deti – Róberta Drobného, narodený 4. november 1971 a Ľubomíra Drobného, narodený 1. október 1974. Róbert má syna Oliver Róbert. Ľubomír ml. má syna Michala. Ľubomír st. pracoval ako brusič skla.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Jánovým potomstvom pokračuje tradícia kováčskeho povolania ďalej, hoci v modifikovanej podobe moderných povolaní, zameraných na spracovanie a obrábanie kovov. Ján neskôr pracoval na Družstve ako kováč, a v Kovohutách v Žiari nad Hronom. Ján bol znalec rôznych remesiel. Bol aj holič, obuvník a vlastnil plný bicykel v dedine. Opravil od hodiniek, šijacieho stroja až po traktor. Hral na husliach, harmonike, cimbale, mandolíne a mnohých iných hudobných nástrojoch. Bol všestranne nadaný, spoločenský a veselej povahy.

Alžbeta Herdová žila a pracovala u svojej nevlastnej sestry, podľa jej slov až v osemnástich si uvedomila, že je tam slúžka a odišla z Budapešti na Slovensko. Tu pracovala na statkoch ako chyžná. Mala blankytne modré oči.

 

Historický kontext

 

Deti Jána Drobného a jeho manželky Alžbety Herdovej sa už narodili v novej vlasti – v Československej republike. Tá vznikla ako jeden z nástupníckych štátov rakúsko-uhorskej monarchie 28. októbra 1918. Bol to štátny útvar ohraničujúci krajiny českej koruny (Čechy, Moravu a Sliezsko), Slovensko a Zakarpatskú Rus. Hlavným mestom sa stala Praha, ktorá zároveň bola sídlom prezidenta – tým prvým bol profesor filozofie Tomáš Garrigue Masaryk. Formovanie nového štátu nebolo jednoduché, hranice na juhu Slovenska sa (aspoň začas...) definitívne podarilo stanoviť až po porážke vojsk Maďarskej republiky rád (1919). Národnostný útlak prestal a začali vznikať národné kultúrne ustanovizne. Napríklad v 20. rokoch 20. storočia bolo založené Slovenské národné divadlo aj Univerzita Jána Amosa Komenského.

V 30. rokoch 20. storočia zasiahli aj naše územie dôsledky svetovej hospodárskej krízy. Kríza vyvolala aj obrovskú vlnu vysťahovalectva zo Slovenska. V roku 1935 bol zvolený za prezidenta Československej republiky (ČSR) Eduard Beneš. O tri roky na to sa konala tzv. viedenská arbitráž, ktorá znamenala odtrhnutie južných oblastí Slovenska a Podkarpatskej Rusi a ich pričlenenie k Maďarsku. Koniec 30. rokov je nástup fašizmu (u nás politicky zastúpený Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou). V roku 1938 bol za prezidenta Československa zvolený Emil Hácha. Asi o pol roka na to bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát, neskôr premenovaný na Slovenskú republiku. Na jeho čelo sa dostal katolícky kňaz Jozef Tiso. 1.septembra 1939 bola vyhlásená druhá svetová vojna. Reakciou Slovákov na fašistický režim bolo Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, takmer rok pred ukončením vojny a porážkou fašizmu.

 

Obyvatelia Tekovskej Breznice sa zapojili do Povstania. Vo februári 1945 sa tu uskutočnil významný prechod partizánov k Sovietskej armáde. Pri brodení rieky Hron sa utopilo alebo bolo zastrelených vyše 60 partizánov.

 

Časť bývalého Československa bola oslobodená Červenou armádou bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Išlo o jediný štát s komunistickým režimom. Vďaka jeho podpore sa v roku 1948 v opätovne zjednotenom Československu dostala k moci Komunistická strana Československa (KSČ). Na čelo štátu sa dostal Klement Gottwald, tzv. prvý robotnícky prezident. 50. roky sú obdobím tzv. stalinistického režimu, ktorý ničil dovtedajšiu podobu spoločnosti politickými čistkami, väznením kňazov a rehoľníkov, zoštátňovaním súkromného majetku, násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Na druhej strane bolo cítiť úľavu po hrôzach druhej svetovej vojny, ktorá našla odozvu v „budovateľskom“ nadšení Slovákov.

 

Kolektivizácia poľnohospodárstva bola asi najviditeľnejším znakom premeny Tekovskej Breznice na socialistickú dedinu. V 50. rokoch bol vybudovaný kultúrny dom, zaviedla sa pravidelná autobusová linka do Brehov, bol zavedený obecný rozhlas a vyhĺbené vrty na pitnú vodu. Ďalším typickým znakom režimu bolo spájanie malých obcí do spoločných sídel. 1. septembra 1971 tak bola k Tekovskej Breznici pripojená obec Orovnica, v roku 1993 sa však osamostatnila. V roku 1973 bol v dedine zriadený poštový úrad a o rok neskôr zavedený telefón.

 

 

 

 

Ôsma generácia

Matričné údaje

 

Ladislav Drobný sa narodil ako piate dieťa v poradí rodičom Jánovi Drobnému a Alžbete Herdovej. Bol dva razy ženatý.

 

Ladislav Drobný, volebná fotografia, Lučenec október 2006

 

       

     

Fotografie z rodinných albumov

 

Jeho prvou manželkou bola Viera Bielená, ktorá sa narodila 13. februára 1945 v obci Hubová. Zomrela 27. decembra 1996 v Ružomberku. Z tohto manželstva prišli na svet dve deti – 20. februára 1965 Júlia Drobná, ktorá sa narodila v Martine, a Anežka Drobná, narodená 12. novembra 1966 v Lučenci. Po narodení Anežky bolo toto manželstvo rozvedené.

 

Viera Bielená a Ladislav Drobný svadobná fotografia

 

Júlia sa vydala 20. júla 1985 a mesiac nato sa rozviedla a ponechala si aj svoje rodné priezvisko Drobná. Jej manželom bol Ľuboš Havlíček, povolaním vojak. Júlia má ukončenú strednú pedagogickú školu, odbor vychovávateľ. Desať rokov pôsobila ako novicka v ráde Misijných sestier Ducha svätého.

 

Anežka, ktorá pracuje ako kuchárka, sa vydala 14. februára 1987 v Ružomberku za Jána Cebecauera. Ten pochádza z Ružomberka, kde sa narodil 10. apríla 1962. Spolu majú štyri deti – Janku Cebecauerovú, narodenú 26. júla 1987, Tomáša Cebecauera, narodeného 4. januára 1989, Michala Cebecauera, narodeného 8. mája 1991 a napokon Máriu Cebecauerovú, narodenú 27. júna 1992. Všetky deti sa narodili v Ružomberku, kde rodina žije.

 

Druhou manželkou Ladislava Drobného sa stala Ľubica Kľúčiková, za ktorého sa vydala 15. novembra 1969 vo Zvolene. Ľubica sa narodila 17. apríla 1944 v obci Mašková ako dcéra Petra Kľúčika a jeho manželky Margity Halamovej.

 

    

   

Ladislav Drobný a Ľubica Drobná, svadobné fotografie

 

Ladislav Drobný, Ľubica Drobná a syn Miroslav Drobný, Lučenec 1973?

 

Z tohto manželstva prišli na svet tiež dve deti – Miroslav Drobný, narodený 4.januára 1970 v Lučenci a Ľubica Drobná, narodená 7. septembra 1980 opäť v Lučenci.

 

Ladislav Drobný, Ľubica Drobná a jej rodičia Margita Kľúčiková a manžel Peter Kľúčik, v postielke Miroslav Drobný, Lučenec 1970

 

Miroslav je probantom tohto genealogického výskumu, ním sledovaná línia rodu Drobných zatiaľ končí. Miroslav vyštudoval Slovenskú vysokú školu technickú (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave, Fakulta elektrotechniky, odbor technická kybernetika a získal akademický titul inžiniera (Ing.).

Ľubica Drobná, Ladislav Drobný a Miroslav Drobný a malá Ľubka Drobná 1980

 

Jeho mladšia sestra Ľubica absolvovala vysokoškolské štúdium na Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta, odbor predškolská pedagogika a získala magisterský titul (Mgr.). Pracuje ako učiteľka na špeciálnej škole.

 

 

Historický kontext

 

V roku 1968 sa prezidentom republiky stal generál Ludvík Svoboda a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Českolovenska (ÚV KSČ) Alexander Dubček. Jeho koncepcia „komunizmu s ľudskou tvárou“ však nenašla priaznivý ohlas v ZSSR. August 1968, tzv. pražská jar, znamenala vstup vojsk Varšavskej zmluvy (išlo o vojenský pakt krajín tzv. východného bloku, ktorý mal byť obranným zoskupením proti Severoatlantickému paktu – NATO) do Československa a zvrhnutie Dubčekovej vlády. Na jej čelo sa dostala promoskovsky orientovaná frakcia KSČ. Jej úsilie o stabilizáciu pomerov v krajine vyústilo do tzv. normalizácie, kedy idea komunizmu začala byť presadzovaná prostredníctvom byrokratického aparátu. Ide o obdobie 70. rokov 20. storočia, ktoré sú zvláštne prudkým nárastom demografie obyvateľstva.

 

Skrývaná nedôvera verejnosti voči politickému systému ruka v ruke s ekonomickými problémami, podporované navyše myšlienkou liberalizácie pomeru medzi politickou mocou a ekonomikou krajiny (tzv. perestrojka), ktorej tvorcom bol prezident ZSSR Michail Gorbačov, viedli k tzv. nežnej (alebo zamatovej) revolúcii v novembri 1989, ktorá sa z Prahy rozšírila do celého štátu. V bývalej Nemeckej demokratickej republike v rovnakom období došlo k „pádu berlínskeho múru“, čo v podstate znamená koniec komunistického ideologického režimu v Európe. Nežná revolúcia zbavila Komunistickú stranu Československa vedúcej úlohy v spoločnosti, viedla k pluralitnému politickému systému a voľnému trhovému hospodárstvu. Václav Havel, popredná osobnosť disentu, bol v decembri 1989 zvolený za prezidenta vtedy ešte Československej socialistickej republiky (ČSSR). Neskoršia zmena názvu republiky na Českú a slovenskú federatívnu republiku (ČSFR) a problémy s tým spojené jasne poukázali na snahy o jej rozdelenie na dva samostatné a nezávislé štáty. Stalo sa tak 1. januára 1993, kedy vznikla Slovenská republika.

 

 

Záver

 

Genealogickým výskumom sa podarilo doložiť až deväť generácií rodu Drobných preklenujúcich tri storočia. Zvláštnosťou na tomto bádaní bolo, že aj napriek tomu, že v podstate ide o rodinu jednoduchých ľudí, podaril sa vytvoriť neobyčajne farbistý obraz o dobe a miestach, v ktorých žili.

 

Najstarším písomne doloženým predkom, nestorom rodu Drobných je Martin, ktorý sa narodil okolo roku 1710 v Dolnej Krupej. Zrejme patril k miestny obyvateľom, hoci staršie matričné záznamy jeho priezvisko neevidujú. Sú však vedené veľmi nespoľahlivo, pretože po dobu niekoľkých desaťročí farári urobili množstvo zápisov bez uvedenia priezviska rodičov. O Martinovom sociálnom postavení takisto neexistujú žiadne informácie, dá sa však predpokladať, že sa živil roľníckou prácou tak ako väčšina jeho spoluobyvateľov. Na Martinov osude a osud jeho potomkov sa azda najväčšmi podpísal fakt, že sa oženil celkom trikrát a splodil spolu dve desiatky potomkov – s prvou manželkou Katarínou desať, z toho išlo po dva razy o dvojičky, s druhou manželkou Máriou sedem a s poslednou, s Magdalénou troch. Aj keď je isté, že všetky deti sa nedožili dospelosti, rodina bola aj na vtedajšie pomery neobvykle početná a nemohla dať všetkým rovnakú šancu na založenie si svojho zázemia v prostredí rodnej dediny. Do takejto situácie prišlo vhod, že majitelia panstiev na juhu Slovenska pozývali do opustených dedín obyvateľstvo z menej postihnutých oblastí, aby sa tam usadili, obrábali pôdu a zakladali si vlastné rodiny. Tak to bolo aj v prípade Komjatického panstva, jednej z dôležitých protitureckých pevností, ktorá bola navyše vydrancovaná Rákocziho protihabsburskými povstaniami, vtedy v majetku Forgáčovcov.

 

Pavol Drobný, syn Martina z Dolnej Krupej, je teda zakladateľom komjatickej vetvy Drobných. Jeho potomstvo v sledovanej rodovej línii sa v Komjaticiach udržalo a zotrvalo až do druhej polovice 19. storočia (bádanie o pokračovaní komjatických Drobných do súčasnosti sa neuskutočnilo, preto sa nevie, či sa odsťahovali, alebo či vymreli). O sociálnom postavení Pavlovej rodiny existujú len minimálne informácie. Podľa povolania jeho potomkov sa dá predpokladať, že patril k miestnym želiarom (domkárom). Pozornosť si však zaslúži záznam o Pavlovej smrti. Zomrel vo veku 80 rokov a vďaka farárovej poznámke, že hoci býval v Komjaticiach, pochádzal z Dolnej Krupej, bolo možné v pátraní po pôvode rodu úspešne pokračovať ďalej. Zo záznamu sa zistilo, že Pavol zrejme po smrti svojej manželky v roku 1820 žil ako vdovec v miestnom starobinci (je označený ako xenodochialista), ktorý spolu so sirotincom založili noví majitelia Komjatíc Grasalkovičovci. Pavol však nezomrel prirodzenou smrťou, doslova sa píše, že zmizol vo vodách rieky Nitra, keď z nej čerpal vodu.

 

Pavlovým potomkom, ktorým pokračuje sledovaná línia Drobných, je syn Ján. Jeho spoločenské postavenie vyplývalo z jeho povolania. Najskôr bol zaznamenaný ako pastier panských volov, panský voliar (lat. opilio, boarius, boarius dominalis), neskôr sa zrejme osamostatnil a pracoval ako povozník s volským záprahom (lat. auriga). Išlo o poskytovanie prepravných, špeditérskych služieb miestnym obchodníkom, ale aj obyvateľom pri zvážaní úrody či panstvu alebo obci.

 

František Drobný sa spočiatku živil ako sluha a v sobášnom zázname bol označený ako želiar, neskôr si však získal dôveru obce a začal slúžiť ako poľný hájnik (uvedené lat. campi custodes). V zázname o jeho úmrtí sa o ňom už píše, že bol správcom urbára, urbárskym gazdom, šafárom (uvedené lat. villicus), čo bola najvyššia funkcia, ku ktorej sa mohol vo svojom postavení hájnika prepracovať. Zrejme vďaka nej mohol poskytnúť vzdelanie svojim synom, z ktorých jeden – Ján, ďalší článok v sledovanej línii Drobných – je evidovaný ako kováč. Z matričných záznamov je možné rekonštruovať obraz o ňom ako o rodinne založenom mužovi, ktorý dal svojej manželke lásku, deťom najlepšie vzdelanie a obci svoju pracovitosť a schopnosti.

 

Kováčstvo sa potom stalo povolaním pre štyri nasledujúce generácie Drobných. Po Jánovi ho prevzal jeho syn Rudolf a neskôr aj vnuk Ján a jeho potomstvo. V tomto slede generácií je dôležitým práve Rudolf, ktorý si vzal za manželku dievča z neďalekej dediny Hul (v súčasnosti v novozámockom okrese) a žil s ňou začas v dedine Brehy, no potom sa natrvalo usadil v susednej obci Tekovská Breznica. Takto môžeme vymedziť breznickú vetvu Drobných, na ktorej počiatku stojí práve Rudolf Drobný. Jeho potomkovia v Tekovskej Breznici žijú dodnes.

 

Potomstvo Jána Drobného, Rudolfovho syna, sa narodilo v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Podstatná časť z Jánových detí opustila Tekovskú Breznicu a usadila sa so svojimi rodinami v lokalitách stredného Slovenska (v Žiari nad Hronom, Prievidzi, Lučenci a Brezne). Probant tohto výskumu, Miroslav Drobný, je rodákom z Lučenca, ale už niekoľko rokov žije v Bratislave.

 

Genealogický výskum rodu Drobných má mimoriadny význam z toho hľadiska, že životná púť jeho členov v sebe koncentruje niekoľko podobných rodinných histórií, s ktorými sa možno zvyčajne stretať jednotlivo pri iných genealogických výskumoch. Inými slovami, je nezvyčajné, aby sa v dejinách jediného rodu niekoľkokrát zmenilo bydlisko, povolanie, sčasti aj sociálny status a pod. Zvyčajne sa stretať s rodinami roľníkov, alebo panských sluhov, dedinských funkcionárov či remeselníkov, no v prípade Drobných sú všetky tieto kategórie kumulované. Šťastnou zhodou okolností záznamy o nich sú dosť bohaté na to, aby sa dal tento dynamický príbeh farbisto vykresliť. Podarilo sa tak vytvoriť pomerne spoľahlivý profil o živote spoločnosti na Slovensku od začiatku 18. storočia až dodnes.

 

 

V tabuľke sme zosumarizovali základné fakty a vytvorili prezývky, ktoré podľa nás charakterizujú otcov jednotlivých generácií.

 

Meno

Narodený

Prezývka

Deti

Manželky

Vek

Úmrtie

Martinus

Martin

1710?

veľký otec, dolnokrupčan

20

3

?

?

Paulus

Pavol

1754

dlhoveký, utopený, komjatický

9

1

80

utopenie

Joannes

Ján

1787

voliar, špeditér

6

1

59

bodkové krvácanie

Franciscus

František

1815

vzorný manžel, úspešný

5

1

51

cholera

Joannes

Ján

1842

prvý kováč

6

2

?

?

Rudolfus

Rudolf

1865

fotogenický, breznický

4

1

74

záduch

Joannes

Ján

1901

všestranný, veselý

8

1

68

embólia pľúc

 

Ladislav

1942

lučenský

4

2

 

 

 

Miroslav

1970

 

 

 

 

 

 
Zoznam prameňov

 

Štátny archív Banská Bystrica

Rímskokatolícky farský úrad Tekovská Breznica

 

III                                Matrika pokrstených (1840-1854), sobášených (1843-1854) a pochovaných (1843-1854)

II                     Matrika pokrstených (1784-1839), pochovaných (1784-1842)

 

Štátny archív Bratislava

Rímskokatolícky farský úrad Dolná Krupá, filiálka Horná Krupá

 

584                             Matrika pokrstených (1689, 1691-1704)

585                  Matrika pokrstených (1707-1728), sobášených (1712-1728) a pochovaných (1712-1728)

586                  Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných (1728-1785)

587                  Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných (1785-1826)

 

Štátny archív Nitra (Ivanka pri Nitre)

Rímskokatolícky farský úrad Komjatice, filiálky Černík a Ondrochov

 

245                             Matrika pokrstených (1712-1725), sobášených (1709-1725) a pochovaných (1709-1725)

246                  Matrika pokrstených (1725-1773), sobášených (1725-1773) a pochovaných (1751-1773)

247                  Matrika pokrstených (1774-1820), sobášených (1774-1820) a pochovaných (1774-1806)

248                  Matrika pochovaných (1806-1831)

249                  Matrika pokrstených a sobášených (1821-1853)

250                  Matrika pochovaných (1832-1864)

1184                Matrika pokrstených a sobášených (1854-1874)

1185                Matrika pokrstených (1877-1895)

1186                Matrika sobášených (1875-1888)

1187                Matrika sobášených (1889-1918)

1188                Matrika pochovaných (1865-1880)

1189                Matrika pochovaných (1881-1897)

1190                Index pokrstených (1800-1922)

1191                Index pochovaných (1800-1924)

 

Rímsko-katolícky farský úrad Tekovská Breznica

 

                        Matrika pokrstených (1897-1914)

                        Matrika pokrstených (1914-1976)

                        Matrika sobášených (1897-1913)

                        Matrika sobášených (1914-1977)

                        Matrika pochovaných (1897-1932)

                        Matrika pochovaných (1932-2006)

 

Pri zostavovaní genealógie rodu Drobný boli použité aj rodné a sobášne listy najmä jej žijúcich členov a tiež údaje na náhrobných kameňoch v Tekovskej Breznici.


Zoznam použitej literatúry

 

-         Botík, Ján – Slavkovský, Peter: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, I-II. Bratislava 1995.

-         Güntherová-Mayerová, Alžbeta (ed.): Súpis pamiatok na Slovensku, I-III. Bratislava 1968, 1969.

-         Chrenková, Edita – Tankó, László: Maďarsko-slovenský / Slovensko-maďarský slovník. Veľký Meder 2003.

-         Ďurica, Milan S. – Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí, Bratislava 2003

-         Kábrt, Jan – Valach, Vladislav: Stručný lekársky slovník. Martin 1992.

-         Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska. Praha 1998.

-         Kropilák, Miroslav (ed.): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I-III. Bratislava 1978.

-         Kuklica, Peter: Slovník stredovekej latinčiny. Bratislava 2000.

-         Majtán, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773-1997. Bratislava 1998.

-         Mapa obce Dolná Krupá z roku 1822, uložená v Kaštieli v Dolnej Krupej

-         Moldanová, Dobrava: Naše příjmení. Praha 1983.

-         Petráš, Stanislav: Kapitoly z dejín Dolnej Krupej. História obce Dolná Krupá v obrazoch. Dolná Krupá 2003.

-         Sarmányová, Jana: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Bratislava 1991.

-         Segeš, Vladimír – Višváder, František: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava 1998.

-         Špaňár, Július – Hrabovský, Jozef: Latinsko-slovenský / Slovensko-latinský slovník. Bratislava 1962.

-         P. Ďurčo a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998.