Genealógia rodu

Drobný

Verzia 15, 20. 8. 2011

 

 

 

www.drobny.sk/genealogia.htm

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Genealógia rodu Klúčik:

www.drobny.sk/genealogia_klucik.htm

 

 

 

 

 

Mgr. Martin Šugár (genealóg), Mgr. Lucia Šemorádiková (genealóg), Ing. Miroslav Drobný (probant)

 

Úvod probanta Miroslava Drobného

 

Najčastejšia otázka, ktorú pri prezentácii genealógii môjho rodu dostávam, je: Čo ma viedlo k tejto práci a čo s ňou budem robiť?

 

Na začiatku výskumu som chcel iba spoznať históriu rodiny. Až keď som začal odhaľovať svoje korene, pociťoval som aj niečo viac ako len bádateľské vzrušenie. Navštívil som miesta, kde žili moji pokrvní predkovia, dotýkal som sa vecí, ktoré za svojho života používali. Stál som tam, kde sa sobášili, ale aj tam kde umierali. Odkryl som a zároveň prežíval osudy ľudí, ktorí sú mi zo všetkých najbližší. Je to veľmi silný emocionálny zážitok. Je to niečo, čo dokáže zmeniť pohľad na život. Takéto poznanie človeka určite zušľachtí.

 

Neočakávaným výsledkom tejto práce je, že pripomenutie svojich blízkych spojilo celú rodinu. Bratia navštevujú svoje sestry, bratranci svoje sesternice a vzdialení príbuzní iných ešte vzdialenejších, o ktorých existencii ani nevedeli. Všetci prichádzajú k poznaniu, že rodina a vzťahy v nej sú v tejto uponáhľanej a sebeckej dobe predsa niečím hodnotným a trvalým.

 

Zaujímavou oblasťou genealógie je aj uvedomenie si svojich zdedených vlastností. Nejde však len o prenášanie znakov, rysov a vlastností na potomstvo. Je treba vždy brať v úvahu hľadisko vývojové, dynamické a aj spolupôsobenie individuálnych životných podmienok. Význam pochopenia týchto zákonitostí najlepšie vysvetlí sama definícia dedičnosti: Je to taký jav, pri ktorom sa rodičia a ich potomstvo chovajú v obdobných podmienkach podobným spôsobom.

 

Čo budem s týmto výskumom robiť?

V prvom rade som celej známej rodine doručil tento dokument. Stále sa mi to však zdalo byť málo. Rozhodol som sa preto celú genealógiu zverejniť. Nakoľko som obsadil „rodovú“ internetovú doménu www.drobny.sk, bola to tak trošku aj moja morálna povinnosť. Dúfam, že táto práca bude inšpiráciou pre stovky ďalších Drobných, ktorí hľadajú svoje korene, a tak spoločne rozšírime našu veľkú Drobnú rodinu.

 

Priezvisko DROBNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 531×, celkový počet lokalít: 109, najčastejšie výskyty v lokalitách:

TRNAVA, okr. TRNAVA – 49×;

PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 25×;

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 24×;

BOROVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 20×;

PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 20×;

SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;

MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 18×;

RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 17×;

ZELENEČ, okr. TRNAVA – 15×;

PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 13×;

 

Priezvisko DROBNÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 572×, celkový počet lokalít: 120, najčastejšie výskyty v lokalitách:

TRNAVA, okr. TRNAVA – 48×;

PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 33×;

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 7×;

MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 25×;

PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 22×;

ZELENEČ, okr. TRNAVA – 20×;

RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 20×;

NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 19×;

SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 14×;

DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 14×;

 

Nie je asi náhodou, že štatistický výskyt priezviska trafil veľmi blízko k najstarším koreňom rodiny. Je to určite dobrý tip ako si rýchlo preskúmať, odkiaľ rod pochádza. Zo štatistiky tiež vyplýva, že druhé silné postavenie rodu je v okolí Nového Mesta nad Váhom (Moravské Lieskové), Piešťany (Borovce).

 

V roku 2009 som založil skupinu na stránke Facebook kde sa mi pravidelne hlásia stále noví a noví Drobný z celého sveta.

Eva Drobná (drobnyma@mail.t-com.sk) mi k tomu napísala: „V okolí Trnavy žije obrovské množstvo Drobných. Ktovie či nepatria  k tejto vetve. Podoba je v niektorých prípadoch zjavná. Ide o mená: Ing. Alex Drobný, Jozef Drobný, Imrich Drobný (pochádzajúci z Rakovíc pri Piešťanoch). Ich potomkovia: Mudr. Ivan Drobný, Ing. Dušan Drobný, Marián Drobný, Ing. Igor Drobný, Pavol Drobný, Peter Drobný,... a ďalšia generácia Radoslav Drobný, Ing. Róbert Drobný, Dr. Ingrid Drobná...“. Peter Bučko (buckopeter@mail.t-com.sk) dodáva: „Babička môjho starého otca sa volala Katarína Lučanská rod. Drobná, narodila sa v Borovciach (17.6. 1877) ako dcéra želiara Gašpara Drobného (19.9.1840 - ? ) a Kataríny Demákovej (17.11.1838 - ?), zomrela v Dechticiach (13.4.1936). Zistil tiež, že Gašparovi rodičia sa volali Ján Drobný a Anna Mikulová.“

Stanislav Drobný (drobny@mp.piestany.sk) mi 8. 12. 2007 napísal: „Brázdením po internete som sa dostal k Vašej stránke, podávam informáciu ako poskytla Eva Drobná, že taktiež v meste Piešťany a okolí žije veľa Drobných pôvodom z obce Borovce, ktorá je momentálne okres Piešťany. Ak budete mať záujem pozisťujem u starších z rodiny niečo bližšie o našich predkoch. Mám vedomosť, že naša vetva je rodinne spriaznená s vetvou, ktorú Vám poskytla Eva Drobná. Myslím, že Ing. Alex Drobný a môj otec Bernardin Drobný boli bratranci z druhého kolena, a napriek tomu udržiavali rodinné vzťahy (krsty, svadby, rodinné oslavy, pohreby atď.)

Martin Drobný z Bratislavy mi napísal nasledovné. Jeho najstarší doložený predok je Martin. Ten však pochádza z Moravského Lieskového a žil 1682 až 25. 4. 1744. Za ženu mal Alžbetu a mali jediného? syna Juraja. Aj keď to nevyzerá na rodinnú vetvu, stojí to za preskúmanie.

 

Genealógia Martina Drobného z Bratislavy

 

 

Pre zaujímavosť prvá rodina Drobných, Jozef a asi Katarína (uvádza sa Hatrina) preplavila oceán v roku 1870.

 

Je pekne vidieť ako sa imigranti dostávali do krajiny cez New York. Rozloženie Drobných v USA v rokoch 1880 a 1920.

 

 

 

Objednal som aj jedinú knihu o rodine Drobných, ktorú som objavil „The Drobny Name in History“. Žiadne dôležité údaje tam ale nie sú. Zložená je iba z rôznych amerických databáz.

 

 

Množstvo ďalších informácií o amerických Drobných nájdete na internete napríklad na stránkach http://ancestry.com.

 

Dôležitou súčasťou tejto genealógie je pátranie aj pomocou Y-chromozónu DNA. V roku 2009 som si teda dal urobiť odbery a výsledok mi oznámil Vladimír Ferák zo spoločnosti DNAtest s.r.o. Ja a tým pádom všetci predkovia po mužskej línií majú R1a skupinu.

 

 

Chcel by som aj touto cestou vyzdvihnúť precíznu a profesionálnu prácu genealogičky Lucii Šemorádikovej. Takmer detektívnym spôsobom objavila Martinove -  nestor rodu, sociálne postavenie a ďalšie podrobnosti. Takisto by som chcel poďakovať genealógovi Martinovi Šugárovi za úvodný výskum.

 

Poďakovanie patrí aj Stanislavovi Petrášovi autorovi knihy „Kapitoly z dejín Dolnej Krupej“ za sprievodcovskú a odbornú pomoc pri pátraní v tejto obci. Veľkú pomoc nám poskytol farár Miroslav Kováč z Dolnej Krupej keď nám dovolil nahliadnuť do archívnych materiálov jeho fary.

 

Prosím všetkých čitateľov, ktorí vedia prispieť svojimi informáciami k nášmu výskumu, aby ma kontaktovali na telefónnom čísle +421 948 201015 alebo e-mailom miroslav(zavináč)drobny.sk Ďakujem.

 

Horný rad: Ladislav Drobný, Václav Májovský, Ľubica Klúčiková - Drobná, dolný rad: Helena Drobná – Májovská a Alfonz Drobný pri čítaní genealógie v Bratislave august 2006

Úvod genealóga Martina Šugára

 

Východiskom pre genealogický výskum rodu Drobný boli informácie, ktoré priebežne zisťoval a zhromažďoval Miroslav Drobný. Ide teda o jeho predkov v priamej línii po meči s úsilím zistiť najstaršieho písomne doloženého člena. Výskum sťažoval fakt, že hoci rodina starých rodičov Miroslava Drobného pochádzala z Tekovskej Breznice, nejde o lokalitu, z ktorej by pochádzali aj staršie generácie rodu. Dokázal to aj výskum starších matrík v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, v ktorých sa priezvisko skúmanej rodiny nevyskytovalo. Na druhej strane sa zistilo, že breznickým kováčom pred príchodom Drobných bol Valentín Marténi (Valentinus Matréni, faber ferrarii). Chýbajúce spoľahlivé údaje o mieste, odkiaľ sa rodina Drobných do Tekovskej Breznice prisťahovala, sa podarilo zistiť až podrobným prieskumom matrík uchovávaných na rímsko-katolíckom farskom úrade v Tekovskej Breznici. Potom výskum mohol pokračovať zostavovaním starších generácií z údajov matrík dostupných v Štátnom archíve v Nitre (Ivanke pre Nitre) a v Štátnom archíve v Bratislave. Takto sa podarilo rekonštruovať neobyčajne dynamické osudy rodu a napokon určiť aj jej najstaršieho písomne doloženého predka – nestora rodu – a tiež lokalitu, z ktorej rod Drobných pochádza. Toto zistenie je veľkým prekvapením, pretože od Tekovskej Breznice je vzdialené viac než stovku kilometrov a nikto zo žijúcich potomkov vlastne netuší, odkiaľ ich rod pochádza.

 

Základný genealogický výskum o rode Drobných prebiehal v mesiacoch apríl až júl 2006, prvé výsledky boli spracovávané v priebehu mesiaca júl 2006 vo verzii 01. Fotokópie matričných záznamov bolo možné zaznamenať digitálnou kamerou priamo z originálnych matričných kníh. Výskum matrík v Bratislave bol obmedzený dostupnosťou archívneho materiálu na mikrofilmoch.

 

Cieľom tohto bádania bolo zostaviť občiansku genealógiu, v ktorej sa mali zachytiť všetci priami mužskí predkovia probanta až k nestorovi – najstaršiemu písomne doloženému členovi rodu. Za probanta bol zvolený Miroslav Drobný, syn Ladislava Drobného a jeho druhej manželky Ľubice Klúčikovej, narodený v roku 1970 v Lučenci. Zozbieraný materiál bol utriedený a usporiadaný do niekoľkých generácií, ktoré sú zoradené descendentne, t. j. od počiatkov rodu k jeho najmladšej vetve. Pozornosť je venovaná iba tým rodinám, z ktorých vzišli priami predkovia probanta. Takto bol zostavený tzv. agnátny rozrod kmeňa rodu – agnatio. Je to základný prehľad o rode, hlavná rodová línia, ktorá sa môže stať východiskom pre ďalší výskum sústredený na získavanie údajov aj o vedľajších líniách.

 

Tiež treba dodať, že všetci priami mužskí predkovia probanta patrili ku katolíkom. Všetky matričné záznamy sú vedené v matričných knihách katolíckych farností.

 

Predložený text slúži v podstate ako komentár ku genealogickým tabuľkám. Po vstupných informáciách o pôvode rodu nasleduje výklad k jednotlivým generáciám, pri ktorom sa pozornosť sústredí na:

 

 

Všetky najdôležitejšie informácie o rode a jeho dejinách sú prehľadne zhrnuté v závere, za ktorým nasleduje zoznam prameňov a použitej literatúry, štruktúrovaný rozrod po generáciách, menný register a obrazová príloha.

 

Krstné mená, priezviská a názvy lokalít použité v tomto komentári sa pridržiavajú platného pravopisu slovenského jazyka a zavedených oficiálnych názvov obcí a miest. Mená, priezviská, názvy miest a obcí, názvy povolaní či chorôb a ďalšie výrazy odpísané podľa matričných záznamov v ich pôvodnej podobe (zvyčajne v latinčine alebo maďarčine) sú vložené do zátvoriek a zvýraznené kurzívou. Tiež sa dodržiava zásada uvádzať u všetkých žien –vrátane vydatých – rodné priezviská.

 

Súčasťou predkladanej práce sú genealogické tabuľky (výstupy) z genealogického softvéru Brother’s Keeper 6, ktorý bol použitý na uchovávanie, spracovanie a vyhodnotenie získaných údajov. Ide o softvér, ktorý je voľne dostupný na stránke Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti (www.slovak-heraldry.sk). Poznámka: Program Brother’s Keeper 6 pri tlačených výstupoch nepracuje s diakritikou stredoeurópskych slovanských jazykov, preto namiesto niektorých písmen (napríklad ž, ľ, č, ť, ô apod.) sú automaticky vložené znaky, čo zhoršuje čitateľnosť niektorých mien osôb a lokalít.

 

Všetky materiály sú predkladané na papieri a v digitalizovanej verzii na CD nosiči. Krstné mená a priezviská sú v softvéri Brother’s Keeper 6 použité v ich pôvodnej podobe, pričom program umožňuje uviesť viaceré zistené formy.

Slovníček genealogických pojmov

 

Pokrvnosť (lat. consanguinitas, cognatio naturalis)

Priamy vzťah medzi rodičom a jeho potomkom. Takto sa označujú osoby, ktoré pochádzajú zo spoločného predka. Do takéhoto vzťahu sa počítajú aj vzťahy k starým, prastarým atď. rodičom. Vylučuje sa vzťah na základe právneho aktu (napríklad nevesta alebo zať je označenie príbuzenského pomeru). Rozlišuje sa pokrvnosť po meči a po praslici.

 

Po meči (lat. agnatio)

Mužskí predkovia otca (teda otcov otec, dedo atď.), po ktorých prevzal priezvisko.

 

Po praslici (lat. cognatio)

Mužskí predkovia matky (teda otec, dedo atď. matky), po ktorých prevzala svoje rodné priezvisko.

 

Príbuznosť (lat. affinitas, gentilitas)

Vzťah medzi osobami, ktorý vznikol na základe právneho aktu – sobáša – k pokrvným príbuzným partnera. Zvláštnym pomerom medzi osobami, ktorý má charakter príbuznosti, je adopcia.

 

Rodokmeň (lat. arbor vitae)

Tiež strom života. Grafické alebo výtvarné znázornenie rozrodu jednej vetvy rodu. Okrem mien môže obsahovať základné biografické údaje vrátane miesta narodenia a úmrtia.

 

Generácia

Tiež pokolenie. Pokrvné osoby žijúce v približne rovnakom časovom období, teda všetci potomkovia jedných rodičov ako celok. Ide o synov a dcéry jedného otca, ku ktorým sa môžu prirátať aj ich manželia a manželky a tiež nevlastné deti otca. Z časového hľadiska sa generáciou rozumie obdobie 25 – 30 rokov.

 

Nestor

Najstarší písomne doložený člen rodu, od ktorého sa sledujú smerom do súčasnosti ďalšie generácie a rodové línie.

 

Probant

Osoba, od ktorej sa odvíja rozrod, alebo ku ktorej smeruje vývod.

 

Rozrod (lat. descendentio)

Sledovanie všetkých potomkov probanta, ktorým môže byť aj nestor.

 

Vývod (lat. ascendetio)

Sledovanie predkov probanta do minulosti až k nestorovi rodu, a to buď po meči (agnátny vývod, lat. agnatio) alebo po praslici (lat. cognatio).

 

Hlavná rodová línia (lat. linea gravissima)

Označenie pokrvnosti medzi probantom a jeho otcom, dedom, pradedom atď.

 

Bočná línia (lat. linea obliqua)

Označenie pokrvnosti medzi osobami, ktoré bezprostredne alebo postupne pochádzajú od toho istého rodiča (napríklad sestra, bratanec, teta, neter a pod.).

 

Priama línia (lat. linea recta)

Označuje výhradne bezprostrednú pokrvnosť medzi jedincom a jeho rodičom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pôvod rodu Drobný

 

Pátranie po pôvode rodu Drobný si vyžadovalo mimoriadne úsilie. No každým krokom sa objavovali nové skutočnosti, ktoré vytvárali farbistý obraz o rodine a jej živote. Obraz, ktorý v porovnaní s inými vyznieva priam ako dobrodružný románový príbeh s prekvapivým rozuzlením na záver. Podarilo sa doložiť deväť generácií a tri storočia dejín rodu.

Na mapke postupné sťahovanie rodu zľava do prava Dolná Krupá, Komjatice, Tekovská Breznica, Lučenec

 

Probantom a iniciátorom tohto genealogického výskumu bol pán Miroslav Drobný, narodený v Lúčenci, v centre historického regiónu Novohrad, roku 1970. Stopy jeho pôvodu smerujú naprieč obcami Tekovská Breznica, Brehy, Komjatice až k obci Dolná Krupá.

 

Najstarší, písomne dochovaný doklad o sledovanej rodine Drobný sa spája s Martinom Drobným, nestorom rodiny, o ktorom sa prvá zmienka nachádza v matričnom zázname rímskokatolíckej farnosti Dolná Krupá  z 12. apríla 1730, keď  sa jemu a jeho manželke  Kataríne narodil v tejto obci syn Juraj (lat. Georgius).[1]

 

Manželia Martin a Katarína sa prisťahovali do Dolnej Krupej krátko pred týmto dátumom, čo potvrdzuje absencia priezviska Drobný v starších matričných zápisoch. Mladšie záznamy neobsahujú priamu zmienku o ich pôvode. Nepriama (dedukčná) zmienka je uvedená pri krste ich prvého syna, Juraja, narodeného v Dolnej Krupej. Krstnými rodičmi Juraja boli manželia Martin a Helena Krchňákovci z Bohdanoviec nad Trnavou. To naznačuje, že manželia Drobní nemali v Dolnej Krupej dostatočné zázemie, aby sa rozhodli pre krstných rodičov svojho dieťaťa z tejto obce. Zároveň táto udalosť evokuje blízky vzťah manželov k neďalekej obci.

 

Vzhľadom k zachovaniu matričných záznamov rímskokatolíckej farnosti Bohdanovce nad Trnavou od roku 1694, bolo možné preskúmať prítomnosť priezviska Drobný.[2] Napriek tomu, že sa v matrikách vyššie zmienenej farnosti nenachádza zápis o narodení Martina alebo o jeho sobáši s Katarínou, nachádzajú sa v nich osoby nesúce toto priezvisko. Centrom výskytu priezviska Drobný je obec Klčovany. Matričné záznamy taktiež potvrdzujú prítomnosť priezviska aj pred rokom 1700 čo môže poukazovať na pôvod sledovanej rodiny práve v tejto obci.[3] V období predpokladaného narodenia Martina obývali obec dve rodiny s priezviskom Drobný. Ján Drobný (Joannes Drobny), syn Jakuba Drobného a František Drobný uvádzaný aj ako Drobných (Franciscus Drobnich).[4]

 

Prítomnosť priezviska Drobný sa v dochovaných matrikách do roku 1746, v okolitých farnostiach, nachádza ojedinele s nedostatočnou možnosťou zistenia jeho pôvodu.[5] V uvedených matrikách sa nachádza zmienka o rodine Drobný v obciach Klčovany s pôvodom v tejto obci. Následne v obci Trstín s rodinou Pavla Drobného (Paulus Drobny), syna Štefana Drobného (Stephanus Drobny). Pôvod rodiny v Trstíne nie je dokázaný. Nepotvrdil sa ani príbuzenský pomer medzi sledovaným Martinom a Štefanom resp. Pavlom. Prítomnosť priezviska Drobný je taktiež matričnými záznamami dokázaná v obci Modrovka (farnosť Hrnčiarovce nad Parnou) s rodinou Jakuba Drobného (Jacobus Drobny). Príbuzenský pomer medzi Martinom Drobným a Jakubom Drobným sa matrične nepotvrdil. V meste Trnava sa sledované priezvisko nachádza od roku 1729 rodinou Františka Drobného (Franciscus Drobny). Táto rodina prišla do Trnavy z neďalekej obce Modrovka.

 

Pri komparácii matričných záznamov s celokrajinským súpisom daň platiaceho obyvateľstva z roku 1715 sa priezvisko Drobny/Drobni potvrdilo len v obci Trstín.

 

Pre dôslednosť boli preskúmané aj matričné záznamy s dobou zachovania od roku 1749, z ktorých sa prítomnosť priezviska potvrdila v obci Zeleneč a v obci Borovce.[6]

 

Ďalším z hľadísk, ktoré napovedajú o pôvode rodu, je priezvisko.[7] Etymologický pôvod priezviska Drobný vysvetľuje Český etymologický slovník. Heslom drobný, drobiť vypovedá nasledovne: všeslovansky, poľsky drobić, rusky drobíť, srbochorvátsky dròbiti, staroslovensky drobiti, praslovansky drobiti, sa spojuje s gótskym „gadraban“ – vysekávať, vyrezávať.

 

Priezvisko Drobný sa za celé sledované obdobie nezmenilo. Vo všetkých známych historických záznamoch o sledovanej rodine sa priezvisko v minimálnych transkripčných obmenách jeho forma v podstate zodpovedá súčasným normám spisovnej slovenčiny, odlišnosti sa týkajú iba vyznačenia dĺžky koncovej samohlásky (Drobny namiesto Drobný) a v málo prípadoch použitie –i (Drobni) na miesto –y, resp. – ý. Niet preto dôvod pochybovať o slovenskom pôvode Drobných. K ich priezvisku možno ešte pripojiť poznámku, že patrí do kategórie mien, ktoré vznikli na základe zaužívanej prezývky – v tomto prípade vlastnostnej, poukazujúcej na vlastnosť jej nositeľa. S najväčšou pravdepodobnosťou sa týkala telesného vzrastu, ale nie je vylúčené, že sa ňou reagovalo na majetkové pomery. Výskyt priezviska Drobný v Dolnej Krupej eviduje aj monografia obce (strana 189) od Stanislava Petráša z roku 2003.

 

 

 

Priezvisko Drobný sa nachádza, na základe sčítania z roku 1715 v historickom Uhorsku [8], v transkripčnej podobe Drobný/Drobní, na dnešnom území Slovenska v jedenástich obciach:

 

1.       Variant Drobný:

Meno

Sociálne postavenie

Obec / župa

Ladislav Drobný (Ladislaus Drobny)

Sedliak (colonus)

Madzilaborce/ Zemplínska župa

Ján Drobný (Joannes Drobny)

Sedliak (colonus)

Strppkovce/ Zemplínska župa

Michal Drobný (Michael Drobny)

Sedliak (colonus)

Ipeľský Sokolec / Hontianská župa

Mikuláš Drobný (Nicolas Drobny)

Sedliak (colonus)

Konska / Liptov

Ján Drobný (Joannes Drobny)

Sedliak (colonus)

Dubová // Zemplínska župa

Matej Drobný (Mathias Drobny)

Sedliak (colonus)

Vavrišov / Liptov

 

 

 

 

 

 

 

 

                2.            Variant Drobni:

Meno

Sociálne postavenie

Obec / župa

Juro/ Juraj Drobni (Juro Drobni)

Sedliak (colonus)

Lučivna / Spišská župa

Adam Drobni (Adamus Drobni)

?

Vavrišovce / Liptov

Matej Drobni (Mathias Drobni)

Želiar (inquilinus)

Vaďovce / Nitrianská župa

Štefan Drobni (Stephanus Drobni)

Sedliak (colonus)

Trstín / Bratislavská župa

Ján Drobní (Joannes Drobni)

Sedliak (colonus)

(Jaslovské) Bohunice / Bratislavská župa

 


1. Druhá generácia

 

 

 

 

Matričné údaje

 

Najstaršia generácia Drobných je doložená v západoslovenskej obci Dolná Krupá, ležiacej neďaleko slobodného kráľovského mesta Trnava. Prvým písomne zaznamenaným členom rodu je Martin Drobný (Martinus Drobny), ktorý sa narodil okolo roku 1700. Zápis o jeho narodení a krste sa nepodarilo doložiť. Presný dátum a miesto narodenia Martina Drobného tak zostáva nevyjasnený.

 

Matriky rímskokatolíckej farnosti v Dolnej Krupej sú dochované od konca 17.storočia (1689, 1691). Dnes sú uložené v Štátnom archíve Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, vo fonde Zbierka cirkevných matrík pod deviatimi inventárnymi číslami. Prvým z nich je inventárne číslo 584 s uloženou matrikou pokrstených, vedenou od roku 1689 do roku 1704. Napriek tomu, že v zápisoch tejto matriky pomerne často vyskytujú záznamy bez uvedenia priezviska otca (uvedené je iba veľké N., napríklad Joannes N.). Veľké N. je skratkou latinského slova nomen, teda meno. Skratka sa používala v prípade neznámych mien alebo priezvisk. Dôvody, ktoré ich k tomu viedli, nie sú známe (môže to súvisieť s výškou poplatku za obrad – za krst sa platilo 15 denárov, za sobáš s ohláškami 60 a za pohreb 30 denárov až jednu zlatku, podľa toho, či farár držal pri zomrelom pohrebnú reč). Pri dôkladnom spracovaní matriky  tieto  záhadou podfarbené matričné záznamy možno ľahko stotožniť s konkrétnymi rodinami žijúcimi v Dolnej Krupej.  Farári Dolnej Krupej, ktorí krsty, sobáše či pohreby zaznamenávali, uvádzali zväčša iba ohraničený okruh priezvisk (Bohunický, Durin, Žák, Valášek, Baránek, Bobko, Dubrava a pod.), ktoré sú známe aj v literatúre ako priezviská dolnokrupských starousadlíkov. Toto spracovanie poukázalo na neprítomnosť predkov Martina Drobného, prípadne  iných obyvateľov obce nesúcich toto priezvisko. Genealogický výskum rodiny sa tiež opiera aj o informácie z matriky pokrstených vedenej v rokoch 1707 - 1728, matriky sobášených a matriky zomrelých vedených od roku 1712 do roku 1728, ktoré sú uložené pod inventárnym číslom 585. Následne bolo prebádané inventárne číslo 586 s matrikou pokrstených, matrikou sobášených a matrikou zomrelých 1728 – 1785.  Ako posledné bolo nutne prebádať matriky krstených, sobášených a zomrelých 1785 – 1827 s inventárnym číslom 587.

 

Nestorom sledovanej rodiny Drobný je Martin (Martinus), narodený okolo roku 1700. Prvé zmienky sú späté s narodením jeho potomkov v obci Dolná Krupá. Dňa 12.4.1730 sa narodil Juraj (Georgius), ktorý mal za krstných rodičov manželov Martina a Helenu Krchňákovcov (Martinus Krchnak et eius coniunx Helena) z obce Bohdanovce nad Trnavou.[9] Juraj zomrel medzi rokom 1730 – 1750. Za Jurajom prišiel na svet, Martinovi a Kataríne, syn Martin (Martinus), 17.4.1832[10]. Martin celý svoj život prežil v rodnej obci, kde sa 30.1.1757 oženil s Magdalénou Žákovou.[11] Ako najstarší syn, doživší svojej dospelosti, prevzal po smrti otca hospodárstvo, na ktorom pracoval ako roľník.[12] Jeho životná púť sa náhle ukončila 30.10.1774. Pred smrťou mu bolo udelené posledné pomazanie a spoveď (Parochis et extremae unctionis).[13] Po Martinovi nasledovala Anna (Anna), 14.2.1835[14]; Michal (Michael), 30.9.1836[15]; dvojičky Eva a Mária (gemelli Eva et Maria), 26.9.1837[16]. Eva zomrela medzi rokom 1737 – 1742. Po dvojičkách prišiel na svet syn Jozef (Josephus), 12.3.1839, ktorý zomrel v detskom veku medzi rokom 1739 – 1742.[17] Týchto 6 detí malo za krstných rodičov manželov Martina a Katarínu Bobkovcov (Martinus Bobko et eius coniunx Catharina). Siedmym potomkom Martina bola dcéra Katarína (Catharina) narodená 13.10.1740.[18] Zomrela medzi rokom 1742 – 1746. Dňa 3.6.1742 sa narodili ďalšie dvojičky, Jozef a Eva (gemelli Josephus et Eva).[19] Katarína, Jozef a Eva mali za krstných rodičov manželov Michala a Annu Bobkovcov (Michael Bobko et eius coniunx Anna).

 

Martin Drobný stratil svoju manželku Katarínu dňa 12.2.1745, ktorá vo veku 32 rokov svojou smrťou navždy opustila manžela a rodinu. Príčina jej úmrtia sa v matričnom zázname nenachádza.[20] Nebolo ničím výnimočným ak krátko po ovdovení sa čerstvý vdovec znova oženil. Bolo to spôsobené hlavne potrebou postarať sa o chod domácnosti, hospodárstva ale hlavne dozerať na výchovu detí. Z tohto dôvodu sa Martin v roku 1745 resp. 1746 znova oženil. Jeho manželkou sa stala Mária, no ich vstup do manželstva nie je v súčasnosti matrične doložený.

 

Manželom, Martinovi a Márii, sa 9. októbra narodila dcéra menom Katarína (Catharina).[21] Katarína sa nedožila svojej dospelosti, keď medzi rokom 1746 – 1752 zomrela. Prešiel rok a pol od príchodu Kataríny a dňa 14.3.1748 sa manželia Martina a Mária Drobní stali rodičmi syna Jozefa (Josephus).[22] Katarína a Jozef mali za krstných rodičov, podobne ako ich starší súrodenci, manželov Michala a Annu Bobkovcov z Dolnej Krupej. Ako jedenásty potomok Martina sa 25.4.1750 narodil Juraj (Georgius), ktorému boli krstnými rodičmi Michal Bobko a jeho manželka Magdaléna.[23] Po Jurajovi prišiel na svet, 6.3.1752, Ján (Joannes). Ján sa 8.6.1788 oženil s Máriou Opettovou pôvodom taktiež z Dolnej Krupej.[24] Ďalším potomkom Martina a Márie bol syn Pavol (Paulus), narodený 30.6.1754, ktorým pokračuje sledovaná línia rodiny.[25] Pavlovou mladšou sestrou sa  10.7.1756 stala Katarína (Catharina).[26] A napokon i Anna, narodená 9.3.1758.[27] Posledný štyria potomkovia Martina a Márie mali za krstného otca Ondreja Durína z Dolnej Krupej a za krstnú mamu jeho manželku Katarínu (Andreas Durin et eius consor Catharina).

 

Len pár dní po narodení dcéry Anny, Martin vo veku 58 rokov, dňa 27.3.1758 po prijatí sviatosti zmierenia a posledného pomazania (debite provisum), zomrel. Príčina jeho odchodu je neznáma.[28]

 

Martin prišiel do Dolnej Krupej približne v roku 1730, a v tejto obci prežil 28 rokov svojho života. Počul prvý plač svojich 15-tich potomkov, ale i posledný výdych niektorých z nich. V tejto obci sa navždy rozlúčil aj so svojou prvou manželkou Katarínou. Napriek nejasnosti o jeho pôvode, Dolná Krupá istotne vniesla do jeho života pocit domácej pohody a vtlačila do jeho spomienok krásne aj menej krásne okamihy života. Ako vyzeral život v miestnym kostole sa dozvedáme v knihe Antona Alojza Čapkoviča (História domus, Dejiny farnosti Dolná Krupá, 1987):

 

„Z vizitácie Imricha Pongráca v r. 1713

Kostol sv. Andreja má štyri nekonsekrované oltáre. Oltár sv. Andreja je opravený a ozdobený sochami. Druhý oltár na strane evanjelia je zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu. Tretí patrí sv. Valentínovi - biskupovi a štvrtý Bolestnej Panne Márii. Na drevenom chóre je organ s 15.mutuaciami. Lavice sú po oboch stranách lode. Pred hlavným oltárom a oltárom Panny Márie je kovová lampa. Monštrancia ako aj ciborium sú strieborné. V cintoríne okolo kostola je kaplnka. Do krypty, ktorá patrí rodine Kemendy sa môže ktokoľvek pochovať za poplatok 12 florénov.

Farárom je 25 ročný Štefan Szentgyorgyi. Vie slovensky, nemecky a trochu maďarsky. Organistom je Michal Szmerk. Veriacich je 450 a niekoľko luteránov.

Kostol v Hornej Krupej má 2 nekonsekrované oltáre. Prvý sv. Mikuláša s tabernákulom a druhý sv. Antona Paduánského. Chór je drevený. Lavice sú po oboch stranách lode. Cintorín je ohradený múrom. Monštrancia má spodok medený, vrch strieborný. Ciborium nemá. Organistom je Ján Krisz s povinnosťou v nedeľu popoludní učiť náboženstvo a slávnostne sláviť Božie Telo

 

Z vizitácie Jána Galgóczyho v r. 1756

Vizitácia Krupanskej farnosti vykonaná 14. októbra 1756 Osvieteným pánom Jánom Galgóczym, biskupom tragulským, kanonikom metropolitného chrámu ostrihomského.

Kostol obce Dolná Krupá je zasvätený ku cti sv. Andreja.

Postavený bol v r. 1465 z kameňa a celý pod klenbou. Sú v ňom 3 oltáre: hlavný sv. Andreja s jeho obrazom medzi sochami sv. Petra a Pavla, Vojtecha a Mikuláša. Vrch oltára korunuje obraz Panny Márie medzi sochami sv. Štefana a Imricha. Na pravej strane je oltár Nepoškvrnenej Panny Márie. Na ľavej svätého Františka Serafínskeho. Krstiteľnica je drevená s korunou sv. Jána Krstiteľa. Kazateľnica je tiež drevená s prístupom zo sakristie. Chór je drevený s organom, ktorý má 5 mutácií. Lavíc je v kostole 20. Brány sú 2. Nad hlavným vchodom je veža z kameňa, pokrytá škridlicou so 4 zvonami. Kostol má dve krypty, jedna pod vežou pre zemanov a druhá v kostole pre rodinu Komendy, ktorá za ňu platí 12 florénov. Okolo kostola je cintorín ohradený múrom. V rohu dolného konca je kaplnka sv. Rozálie, postavená rodinou pána Dobša.

K farnosti patrí aj filiálka Horná Krupá s kostolom svätého Mikuláša.

Farárom je dôstojný pán Mikuláš Tarnóczy. Má 39 rokov a je už 14 rokov v Dolnej Krupej. Hovorí po slovensky. Horlivý v skutkoch. Jeho dôchodky: nedostáva fixný plat, ale od každého domu 30 denárov, jednu trnavskú mericu pšenice, 1/2 merice raži a jedno kurča. Od domkárov (želiarov) jednu mericu raži. Od krstu 15 denárov, od sobáša s ohláškami 60 denárov, za pohreb 30 denárov až jednu zlatku. Od pohrebnej reči zlatku. Od spievanej svätej omše 50 denárov a od tichej 30 denárov. Tiež bola koleda a omšové fundácie.

Trest za priestupok proti 6. božiemu prikázaniu 12 zlatých (pol kostolu). Od obce dostával jedno vedro vína a piva.

Fara je v biednom stave. Katolíkov je 723 a 70 židov. Organistom je Ján Jakobey. Od obce dostáva ročne 8 zlatých. Vyučuje, zvoní, nacvičuje spevy. Za pohreb s omšou má 30 denárov, za spevy pri mŕtvom zlatku, za Pašie 50 denárov, za zvonenie pri búrke pintu vína (liter), za zvonenie 12 denárov, za vyučovanie štvrťročne 25 denárov, tretinu koledy, z ofier a od, každého sedliackeho domu jednu trnavskú mericu raže, ostatní 8 meciek.“

 

 

 

Sociálna charakteristika

 

Martin pracoval ako sedliak (colonus) v chotári obce, na poliach a viniciach. Prvá zmienka o Martinovi a veľkosti jeho majetku sa nachádza v portálnom súpise z roku 1736.[29] V ňom je Martin uvedení ako sedliak hospodáriaci na ¼ sedliackej usadlosti s roľami v extraviláne vo veľkosti ornej pôdy 20 bratislavských meríc obilia t. j. 1248 l.[30]  V držbe mal lúku, ktorú skosil jeden kosec za pol dňa t. j. 19 árov.[31] Veľkosť jeho vinohradu bola v rozlohe štyroch kopáčov, čo predstavuje 10,8 árov viníc.[32] Choval jedného koňa a jednu kravu. Už v nasledujúcom roku, 1737, ale Martin prestal pracovať na svojom hospodárstve. Bol radený medzi želiarov (inquilinus) s veľkosťou majetku 3 kopáčov, t. j. 8,1 árov vinohradov. Zároveň choval jednu kravu.[33] Tretí a posledný záznam o sociálnom postavení Martina a jeho rodiny sa nachádza v Portálnom súpise z roku 1746.[34] V ňom je znova označený ako sedliak s totožným rozsahom majetkov, ako v roku 1736.  V tomto období žila v Dolnej Krupej šľachtická rodina Antona Brunswicka, ktorá mala aj v chotári obce rozsiahle majetky. A práve sledovaná rodina Martina Drobného mala k tejto šľachtickej rodine poddanský vzťah.[35]

 


Martin Drobný v portálnom súpise z roku 1737

 

Po úmrtí Martina, v roku 1758, prešiel jeho majetok na najstaršieho syna Martina. O jeho sociálnom postavení hovorí tereziánsky urbár z roku 1768. Tento významný dokument odkrýva nielen hnuteľný majetok Martina mladšieho, ale zároveň detailnejšie poukazuje na majetok patriaci nebohému Martinovi staršiemu.  

 

 

 

Tereziánsky urbár

Pri doplnení výskumu histórie rodiny Drobný bolo potrebné preskúmať Tereziánsky urbár, jeden z najvýznamnejších reforiem Márie Terézie, realizovaný roku 1767. Táto reforma jednotne upravuje, v celej krajine, vzťahy medzi zemepánmi a ich poddanými. Zároveň tereziánsky urbár obce Dolná Krupá dedukčne odhaľuje sociálne postavenie Martina Drobného, nestora sledovanej rodiny, zakladajúce sa na informáciách o jeho synovi Martinovi, ako aj na jeho povinnostiach voči vrchnosti. V tomto dôležitom dokumente sa nachádza meno Martinovho syna, Martina, narodeného 17.4.1832. Ten pracoval na otcových poliach, ktoré po smrti svojho otca získal do svojej držby.

 

Obec: Dolná Krúpa 1768

Poddaný

Usadlosť

Vnútorný grund –

bratislavská  merica          

Vonkajší grund –

bratislavská merica

Lúka na kosca

Robota

s

povozom

počet dní

Robota

na

pešo

počet dní

 

Robota

s

povozom

počet dní

Robota

na

pešo

Počet dní

 

Peňažná daň

florén

Drevo na oheň

siaha

Prasce

funt

Topené maslo

holba

kopúny

kurence

vajcia

Daň obilnín z gruntu a lúk

bratisl. merica

Martin  Drobný

5/8

1  

15 3/8

1

32 ½

65

7 1/2

15

1

0

3

1/2

2

1

11

5 3/4

 

Ako bolo vyššie spomenuté, v roku 1768 sa v urbári nachádza iba jeden nositeľ priezviska Drobný a to Martin (Marczin), stotožnený s druhorodeným synom Martina staršieho. Dôležitým poznatkom písomnosti, okrem rozsahu majetkov, práv a povinností obyvateľa obce, je aj jeho poddanský vzťah k vrchnosti. A tak dnes vieme, že rodina Drobný mala tento poddanský vzťah k rodine šľachtica Antona Bruncswika. Z toho vyplýva, že aj jeho predkovia boli poddanými tejto zemianskej rodiny, od ktorej mali v držbe pozemky.

 

 

 

 

Záznam o veľkosti majetku Martina Drobného z roku 1768

 

 

Tereziánsky urbár informuje, že veľkosť Martinovej usadlosti bola 5/8, ktorá sa následne delila na vnútorný a vonkajší grund. Vnútorný grund (intravilán) bol vo veľkosti výsevu 1 bratislavskej merice,t.j. 62.3926 litra sypanín.[36] Vonkajší grunt (extravilán) Martina mal rozlohu výsevu 15,3/8 bratislavskej merice, t.j. 959,2848 litra obilnín (0.9593 m3).[37] Rozloha lúk v extraviláne bola vo veľkosti jednotky jedného kosca, čo predstavuje cca. 38 árov.[38]

 

Za držbu týchto majetkov bol Martin povinný každoročne odvádzať daň štátu a svojej vrchnosti, grófskej rodine  Bruncswik vo forme peňažných a naturálnych dávok ako aj robotnú daň. Martin mal povinnosť na štátnom majetku odpracovať 32 ½ dňa so záprahom alebo 65 dní bez záprahu, teda tzv.  pešo, a na majetku rodiny Bruncswikovcov odpracovať 7 ½ dňa so záprahom alebo 15 dní bez záprahu, pešo. Z finančného hľadiska štátu každoročne odviedol jeden florén. Rodine  Bruncswikovcov zas každoročne patrila naturálna daň, ktorá sa skladala z 3och funtov prasaťa - 1,68 kg. Taktiež z pol holby topeného masla, čo predstavuje 0,442 litra. Následne z dvoch kopúnov, 11 vajec a  358,7571 litra obilia z gruntu a lúky.[39]

 

Martin nepracoval len na poliach a lúkach v intraviláne či extraviláne obce, ale taktiež zdedil po otcovi vinice. Tie mali v roku 1768 veľkosť troch kopáčov, teda 8,1 árov.[40]

 


Urbár Dolnej Krupej z roku 1768

 

Obyvateľstvo Dolnej Krupej sa zväčša zaoberalo poľnohospodárstvom, ale aj vinohradníctvom, tiež zhotovovali výrobky z prútia. Z archívnych záznamov je zrejmé, že sa Martin Drobný živil roľníctvom, podobne ako jeho susedia – poddaní. Tí museli jeden deň v týždni odpracovať na panskom, odvádzať feudálom tzv. feudálnu rentu (deviatok z úrody, hydiny, dobytka, včelieho medu, páleného) a okrem toho aj desiatok Cirkvi.

Kde žil Martin Drobný so svojou rodinou vieme lokalizovať podľa jedinečného dokumentu z roku 1822. Je to mapa obce, kde sú podrobne zakreslené domy ako aj ich majitelia. Pod číslom 62 sme objavili mená Juraj a Ján Drobný (Drobný Georg et Joannes). To znamená, že v dome bývali dve hlavy rodiny bratia Juraj a Ján, synovia Martina Drobného.

 

Detail mapy Dolnej Krupej z roku 1822, čiernou dom č. 62

 

Podľa mapy sme dom lokalizovali na súčasnú adresu Dolná Krupá č. 550, ktorý sa nachádza v strede obce neďaleko kostola. Pozícia domu prekvapivo napovedá o zrejme lepšom  sociálnom postavení rodiny Drobných alebo o tom, že obývali obec od jej urbanistických začiatkov. V dome dnes žijú bratia Štefan a Vladimír Anetta pochádzajúci z rodiny Bohunických. Z ich spomienok vieme, že v zadnej časti domu žila rodina Horváthová. Prekvapením bolo, keď sme v tejto časti domu objavili zbytky starej stavby z nepálených tehál z hliny a kamennú studňu. Je to zatiaľ najstaršie miesto, kde rod Drobných žil a nie je vylúčené, že to bolo aj pred 300 rokmi.

 

  

Menší dom č. 550 vľavo s dvoma oknami                    Kamenná stará studňa vzadu na dvore

 

Rozpadnutý starý trojizbový domček vo dvore, posledné bydlisko rod. Horváthovej

 

 

Stanislav Petráš preštudoval aj indexy v matrikách Dolnej Krupej rokov 1895-1922. Drobných bolo vtedy relatívne dosť! V indexoch zistil nasledovné:

 

Historický kontext

 

Dolná Krupá mala na začiatku 18. storočia, teda v období, kedy sa narodil Martin Drobný, vinice, mlyn a žilo v nej 47 daňovníkov (celkový počet obyvateľov bol samozrejme vyšší). Obec bola v majetku početných zemianskych rodín. Na začiatku 19. storočia zo 74 zemianskych kúrií až 35 patrilo Brunswickovcom, ktorí neskôr skúpili skoro všetky upadnuté zemianske majetky a vybudovali tak dolnokrupské panstvo, ktorého centrom bol tunajší kaštieľ (postavený v rokoch 1793-1795).

 

Erb obce Dolná Krupá

 

 

Najstaršia písomne doložená rodina Drobných z Dolnej Krupej patrila ku katolíkom. Miestna farnosť je prvý raz listinne doložená až v roku 1390, je však pravdepodobné, že existovala skôr. V uvedenom roku sa konal súpis všetkých farností bratislavského arcidekanstva. Miestny kostol zasvätený sv. Andrejovi bol postavený v roku 1465 a v pôvodnom stave pretrval až do začiatku 19. storočia, kedy na jeho mieste v rokoch 1807-1811 postavili nový. V okolí kostola sa rozprestieral cintorín s kaplnkou sv. Rozálie. Tú v roku 1722 nechala postaviť miestna zemianska rodina Dobšovcov. Cintorín bol zrušený v roku 1781, chátrajúcu kaplnku zbúrali neskôr. O budove miestnej fary a tiež školy sa v kanonických vizitáciách (teda v písomných správach o stave farnosti) počas celého 18. storočia píše, že sa nachádzajú v zlom stave. K náprave došlo až začiatkom 19. storočia, kedy bol tiež postavený nový kostol.

 

Farský kostol v Dolnej Krupej neďaleko domu rodín Drobných

 

Fotka je fotená takmer spred domu Drobných. Možno sú aj na fotke...

V dejinách Dolnej Krupej sa nijako zvlášť nekomentuje obdobie prvých desaťročí 18. storočia, ktoré však z hľadiska dejín Uhorska majú dôležité postavenie. Ide o obdobie, keď končí posledné zo série tzv. protihabsburských povstaní, ktoré viedol František Rákoczy II. Tie v roku 1711 ukončil mier v rumunskom Satu Mare (tzv. Satmársky mier). Ním si Karol VI. obhájil nárok na uhorskú korunu a zároveň sa ukončilo aj panstvo Turkov v Uhorsku. Po nepokojoch krajina zostala spustošená, pôda často neobrobená a mestá vyplienené. V roku 1713 v Liptovskom Sv. Mikuláši odsúdili na smrť Juraja Jánošíka.

 

Letecký pohľad na obec Dolná Krupá

 

 

Karol sa snažil zlepšiť pomery v krajine. Prostriedky na to získaval zvýšeným zdaňovaním obyvateľstva (platila sa dokonca aj fajčiarska daň). Karolove reformy predsa len pomohli naštartovať ekonomiku. Opäť sa začalo s progresívnou ťažbou v stredoslovenských banských mestách (po prvýkrát vôbec bol pri ťažbe použitý parný pohon), remeselná výroba dosiahla produkciu prevyšujúcu rámec lokálnych potrieb. S tým súvisel rozvoj obchodu s okolitými i vzdialenejšími krajinami.

 

Vďaka súpisom obyvateľstva, ktoré boli súčasťou projektovania reforiem, majú historici dnes pomerne spoľahlivé demografické údaje. Z nich vyplýva, že na dnešnom území Slovenska žili takmer dva milióny osôb, z ktorých väčšinu tvorili etnickí Slováci. Na slovenskom území sa nachádzalo pomerne veľa miest, väčšinou to však boli malé, vojnami spustošené a sčasti vyľudnené sídla. Najväčším mestom na Slovensku bola Bratislava (Prešporok), ktorá mala 10 tisíc obyvateľov. Na slovenskom území žila viac ako polovica všetkej uhorskej šľachty. Táto vysoká koncentrácia prinášala predovšetkým ťarchu pre poddaný ľud. K tomu treba prirátať aj dôsledky niekoľkých neúrodných a hladových rokov, ktoré postihli krajinu na začiatku 18. storočia.

 

 

 

Ďalší výskum (dolnokrupský):

 

1.       Nájsť miesto sobášov Martina so svojimi tromi manželkami Katarína 1729?, Mária 1745?

2.       Kto žil v dome č. 62 (č. 550) v roku 1822 a je ten starý dom vo dvore pôvodný?

3.       Nezisťovali sme či Alžbeta Drobná + Jozef Horváth sobášení v roku 1905 nežili v objavenom dome alebo ich potomkovia.

4.      Čerpať z knihy Kapitoly z dejín Dolnej Krupej od Stanislava Petráša z roku 2003

 

2. Druhá generácia

 

Matričné údaje

 

Osudy druhej generácie Drobných pokračujú cez životný príbeh jedného zo synov Martina Drobného. Bol ním Pavol Drobný (Paulus Drobny), ktorý sa narodil 30. júna 1754 v Dolnej Krupej, a zrejme v dôsledku veľkého počtu svojich súrodencov bol nútený opustiť svoju rodnú obec a skúsiť šťastie inde.

 

Pavol, ako pokračovateľ sledovanej línie, sa oženil v Komjaticiach, s Máriou Repkovou dňa 22. januára.1780, V tejto obci si manželia založili rodinu a v prežili celý svoj život. Svedkami vstupu Pavla a Márie do manželstva boli Ondrej Kanka a Štefan Leško (testes Andreas Kanka et Stephanus Lesko).[41] Mária sa narodila v obci Komjaticie 27.11.1758 Jánovi Repkovi a Márii Ordöyovej. Jej krstným otcom bol Juraj Pitko a krstnou mamou Judita Nagyová.[42]

 

Pavol a Mária priviedli na svet deväť potomkov, avšak len štyria z nich sa dožili dospelosti. Ich prvorodeným bol syn Jozef (Josephus Drobny), ktorý sa narodil 24. februára 1781.[43] Jozef ale zomrel vo veku 19 rokov 6. mája 1800, príčina úmrtia je neuvedená. Zrejme zomrel po dlhšej chorobe, pretože v zápise sa uvádza, že pred smrťou prijal sviatosť pomazania chorých (lat. provisus, teda zaopatrený [sviatosťou]).[44] Po Jozefovi prišla na svet dcéra Alžbeta (Elisabetha Drobny), ktorá sa narodila 2. novembra 1782[45], no ani nie ročná zomrela 25. júla 1783 (príčina úmrtia neuvedená).[46] Tretím potomkom bola Anna (Anna Drobny), ktorá sa na svet vypýtala 26.  júna 1784.[47] Anna sa dožila dospelosti, dokonca je známe, že sa vydala za miestneho roľníka Jána Dvorana (Joannes Dvoran, zsellér felesége). Zomrela v Komjaticiach vo veku 61 rokov 7. októbra 1845 (zápis uvádza nesprávny vek pri jej úmrtí 63 rokov). Príčina jej úmrtia je známa – pľúcne, resp. dýchacie ťažkosti (uvedený dobový termín hektika).[48] Štvrtým v poradí sa Pavlovi Drobnému a jeho manželke Márii narodil syn Ján (Joannes Drobny), ktorým pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Ján prišiel na svet na sviatok Troch kráľov 6. januára 1787.[49] Podrobnejšie informácie o ňom sú spracované v nasledujúcej kapitole. Jánovým mladším bratom bol Michal (Michael Drobny), ktorý sa narodil 3. septembra 1789.[50] Po ňom nasledovali dve dcéry s rovnakým menom Katarína (Catharina Drobny), obe však krátko po narodení zomreli. Tá staršia sa narodila 3. januára 1793[51] a zomrela 13. januára 1793[52], tá mladšia uzrela svetlo sveta 7. marca 1794[53] a zomrela 15. augusta 1794.[54] Ani pri jednej z nich nebola uvedená príčina úmrtia. Poslednými potomkami Pavla a Márie boli dvaja synovia,  Adam a Peter.  Adam (Adamus Drobny), sa narodil 20. júla 1795.[55] Oženil mimo farnosti Komjatice s Annou Sočkovou (Anna Szocska), napriek tomu ale niekoľko rokov manželia žili v Adamovej rodnej obci, kde sa im narodili traja potomkovia Anna, Michal a Štefan. Veľkú časť svojho života pracoval Adam v rodnej obci ako sedliak. Avšak jeseň života a svoje posledné chvíle prežil mimo Komjatíc čo potvrdzuje aj absencia záznamu úmrtia Adama. Adamov mladší brat, Peter (Petrus Drobny), sa prišiel na svet 17. júna 1798.[56] Ten však o necelé dva roky neskôr, 30. januára 1800, zomrel.[57] Všetkým potomkom Pavla a Márie Drobných boli v úlohe krstných rodičov obyvatelia Komjatíc, Juraj Mlynár a Mária Majtánová (Georgius Mlinar et Maria Majtan).

 

Pavol ovdovel 28.9.1816, keď jeho manželka Mária navždy opustila svoju rodinu. O jej úmrtí hovorí jednoduchý matričný zápis: Maria Pauli Drobni uxor 63 annorum provisa – Mária, manželka Pavla Drobného v 63 rokoch „zaopatrená“.[58]  Tak ako pri zápise o sobáši aj v zápise o úmrtí je uvedený chybný vek Márie. V skutočnosti Mária zomrela vo veku 58 rokov, po tom ako pred smrťou prijala posledné pomazanie zomierajúceho. Príčina úmrtia nie je uvedená.

 

Pavol Drobný sa dožil vysokého veku 80 rokov. Zomrel 8. apríla 1834. Pravdepodobne to však neboli roky prežité šťastne, pretože sa o ňom píše, že žil v miestnom starobinci (lat. Drobni Paulus, Viduus, Xenodochialista, origine Korompensis, Dom. Komjath – prekl.: Pavol Drobný, vdovec, žijúci v starobinci, pôvodom z Dolnej Krupej, bydliskom v Komjaticiach).

 

 

 

Vďaka tomuto jedinečnému zápisu bolo možné zistiť pôvod Drobných, ktorí sa v starších záznamoch komjatických matrík vôbec nevyskytujú. Osud Pavla Drobného dokresľuje aj rozsiahla poznámka o jeho úmrtí, z ktorej vyplýva, že starec zahynul vo vodách rieky Nitra, z ktorej čerpal vodu (lat. Dum Aquam e Fluvio Nitran haurires probabilius veroiguire capiris corepam ad fluvam cecidis es adjustrio destitus aquis susferanus est).

 

Cintorín v Komjaticiach, 2006

 

V júli 2006 som navštívil cintorín v Komjaticiach. Prešiel sa hrob za hrobom ale na žiadnom náhrobnom kameni sa nenašlo meno Drobný.

 

 

Sociálna charakteristika

 

O sociálnom postavení Pavla Drobného a jeho rodiny podobne ako o ostatných obyvateľoch Komjatíc matričné záznamy mlčia. Z tých mladších, ktoré siahajú až do polovice 19. storočia, je známe, že jedna z jeho dcér Anna sa vydala za Jána Dvorana, ktorý bol roľníkom (uvedené maď. zsellér felesége). Želiar (alebo častejšie používaný lat. výraz inquilinus) bol termín na špecifické označenie roľníka, ktoré zohľadňovalo predovšetkým jeho majetnosť, a tým aj jeho sociálne postavenie v obci. 

 

Súveká spoločnosť totižto rozlišovala medzi bohatými sedliakmi, ktorí obrábali pomerne veľké poľnosti, chovali početnejší statok (kravy, býky, teľatá, kone, ovce, kozy) a obývali celý dom. Takýto roľníci sú označovaní latinským výrazom coloni. Zjednodušene sa dá povedať, že polovičku takého majetku, aký patril sedliakovi, obhospodarovali malí roľníci, tzv. želiari alebo domkári (lat. inquilini).

 

Každá sedliacka usadlosť pozostávala z domu, dvora, stodoly a záhrady, ktoré vytvárali intravilán obce. Treba však zdôrazniť, že aj sedliak bol poddaným a pôdu vlastniť nemohol, iba ju užíval. K jednej sedliackej usadlosti ešte patrilo 16 jutár extravilánu a 6 falkastier (lat. falcastrum je miera veľkosti lúky, ktorá je určená výkonom jedného dospelého kosca za jeden deň). Takéto rozsiahle majetky obhospodarovala iba malá časť poddaných sedliakov, väčšina bola želiarmi (tzv. poldomníci, lat. inquilini) a chalupári (tiež nazývaní štvrťkári alebo hoštačníci, lat. subinquilini). V sociálnej hierarchii uhorskej dediny potom nasledovali panskí sluhovia, obecní sluhovia alebo obecní pastieri.

 

 

Historický kontext

 

Uzatvorením satmárskeho mieru nastali v rámci Uhorska veľké migračné pohyby. Hlavým smerom sťahovania boli južné oblasti krajiny vyľudnené po odchode Turkov, kde pôda ležala ľadom. Migrácia prebiehala postupne a sčasti ju podporovala aj šľachta. Táto vlna sťahovania je zrejme jedno z ďalších možných vysvetlení, prečo Pavol Drobný opustil svoju rodnú obec Dolnú Krupú a usadil sa južnejšie v Komjaticiach.

 

Erb obce Komjatice

 

 

Komjatice boli dôležitou protitureckou pevnosťou, ktorú však Turci v roku 1663 zničili. Utrpenie miestneho obyvateľstva pokračovalo aj v období protihabsburských povstaní, najmä počas toho posledného, ktoré viedol František II. Rákoczy. Počet obyvateľov bol zdecimovaný, preto majitelia Komjatíc Forgáčovci pozývali na svoje majetky roľníkov z cudzích panstiev. Azda jedným z nich bol aj Pavol Drobný z Dolnej Krupej.

 

Komjatice patrili Forgáčovcom už od roku 1386. Posledným z mužských potomkov Forgáčovcov bol František, novohradský župan. Zomrel bez následníka a vdova po ňom sa v roku 1752 vydala za grófa Antona Grasalkoviča. Odvtedy Komjatice patrili Grasalkovičovcom. Oni nechali v obci vybudovať sirotinec a starobinec, v ktorom prežil posledné roky svojho života aj Pavol Drobný.

 

Skonsolidované pomery v obci narušilo silné zemetrasenie v roku 1783, ktoré ešte viac poškodilo stavby komjatických kostolov, rozpadnuté ešte z čias tureckých vojen a protihabsburských povstaní. Farský kostol sv. Alžbety bol v roku 1703 počas Rákocziho povstania taký zničený, že na obrady sa mohlo používať iba sanktuárium.

 

Kostol sv. Alžbety v Komjaticiach

 

 

Komjatice sa počas 15.-18. storočia vyvíjali ako zemepanské mestečko. Získalo právo konať jarmoky, a to 11. júna na deň sv. Barnabáša a 19. novembra na deň sv. Alžbety, patrónky farského kostola.

 

Interiér kostola sv. Alžbety v Komjaticiach

 

 

Kostol sv. Alžbety bol postavený v roku 1751, teda takmer 30 rokov pred príchodom Pavla Drobného do Komjatíc. Jeho sobáš s Máriou Repkovou sa už mohol konať tam, pretože druhý komjatický kostol sv. Petra a Pavla bol v zlom stave. Jednak vznikol skôr, pochádzal zo začiatku 17. storočia, a prestavali ho až v roku 1783, tri roky po Pavlovom a Máriinom sobáši.

 

Petropavlovský kostol je z historického hľadiska zaujímavejšou kultúrnou pamiatkou. Forgáčovci sa totižto v čase reformácie hlásili ku kalvínom. Ich bohoslužby sa konali práve v kostole sv. Petra a Pavla a tam sa nachádza aj epitaf grófa Františka Forgáča, uhorského prímasa, datovaný letopočtom 1615. Neskôr Forgáčovci konvertovali na katolícku vieru a kostol sa opäť dostal do rúk rímsko-katolíckej cirkvi. Treba ešte dodať, že forgáčovské Komjatice sa stali jedným z dôležitých stredísk kalvínskej cirkvi na Slovensku. Miestna škola dokonca posielala svojich absolventov na univerzitné štúdiá do cudziny. Z podnetu Forgáčovcov sa v roku 1573 v Komjaticiach usadil aj protestantský kazateľ Gál Husár, ktorý tu založil jednu z prvých kníhtlačiarní na našom území.

 

Na začiatku 18. storočia vo veci cirkevnoprávneho usporiadania Komjatíc nastala dôležitá zmena – v roku 1705 boli povýšené na farnosť. Dovtedy boli iba filiálkou Veľkého Kýru. Krátko na to sa začala viesť aj matričná agenda. Najstaršie matriky Komjatíc sú datované rokmi 1709-1725.

 

Životná púť Pavla Drobného sčasti preklenuje obdobie vlády Márie Terézie (1740-1780) a jej syna Jozefa II (1780-1790). Obaja sú označovaní ako osvietenskí panovníci. To znamená, že pri svojej vláde kládli dôraz na racionálne rozhodnutia. Nimi sa snažili reformovať zaostávajúcu krajinu, ktorej v podstate jediným a najrozhodujúcejším príjmom bolo poľnohospodárstvo. Kým Mária Terézia urobila v reformovaní Uhorska prvé zásadné kroky (pozemková, vojenská, školská reforma a iné), jej syn ich urobil hneď niekoľko tisíc, no väčšinu z nich pred smrťou odvolal alebo zrušil. K tým, čo zostali naďalej v platnosti a naozaj priniesli do spoločnosti zmenu, bol napríklad tzv. tolerančný patent, ktorým sa zaručovala rovnosť medzi náboženstvami alebo zrušenie nevoľníctva (1785).

 

 

Ďalší výskum (komjatický):

5.       Čerpať z pripravovanej monografie Komjatíc od autora Petra Keresteša (Štátny archív Nitra, Ivanka pri Nitre)

6.       Navštíviť  kostol sv. Alžbety v Komjaticiach a nafotiť ho (miesto sobáša Pavla a Márii 22. januára 1780)

7.       Na farnosti v matrike pochovaných nájsť záznam o úmrtí Jána Drobného (5. generácia), narodený 30. máj 1842, sobáš 26. septembra 1868 s Annou Oravski (Nová Vieska), úmrtie po roku 1895

8.       Na farnosti v matrike sobášnych nájsť záznam o sobáši Rudolfa Drobného a Vilmy Rafajovej pred rokom 1901 (Mohlo to byť aj v obci Hul, v rodisku nevesty, alebo v Komjaticiach, teda v rodisku ženícha. Nie je vylúčené, že to mohlo byť v obci Brehy, kde sa v roku 1901 narodil ich prvý syn Ján. Neskôr sa rodina z Brehov odsťahovala do neďalekej Tekovskej Breznice.)

9.       Navštíviť starobinec v Komjaticiach (zoznam obyvateľov?)

10.    Na cintoríne v Komjaticiach hľadať aj iné mena ako priamu rodinu Drobných

11.    Nájsť informácie v dokumentoch meštianskej školy, starostu

12.    Kde je kováčska vyhňa v Komjaticiach

3. Tretia generácia

 

Matričné údaje

 

Ján Drobný (Joannes Drobny) sa narodil ako štvrté dieťa Pavla Drobného z Dolnej Krupej a jeho manželky Márie Repkovej 6. januára 1787 v Komjaticiach. Nie je známe, kedy sa oženil, ale vzhľadom na rok narodenia jeho prvého potomka to muselo byť pred rokom 1815. Jánovou manželkou sa stala Anna Zreniková (Anna Szreni / Zrenik / Zrenjik / Zrenitzka), ktorá sa mohla narodiť okolo roku 1790 zrejme mimo komjatickú farnosť.

 

Ján a Anna priviedli na svet šesť detí. Ich prvorodeným potomkom bol syn František (Franciscus Drobni), ktorým zároveň pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Narodil sa 21. marca 1815 v Komjaticiach.[59] O tri roky neskôr 24. augusta 1818 sa narodila jeho sestra Mária (Maria Drobni). [60] Mária sa vzdala 2x. Najprv v rovnaký deň ako jej starší brat František, 12.11.1833, keď si vzala voliara Štefana Révaya (Stephanus Révay) z Komjatíc. Po ovdovení vstúpila do stavu manželského s  miestnym voliarom (lat. boarius) Jánom Haulíkom (Joannes Haulik). Ten mohol byť Františkovým vrstovníkom. Zomrel však ešte pred Máriou, pretože záznam o jej úmrtí ju uvádza ako vdovu. Mária zomrela 22. septembra 1866 na choleru vo veku nedožitých 48 rokov.[61] Po Márii nasledovali dve dcéry Helena (Helena Drobny), ktorá sa narodila 28. apríla 1821[62], a Eva (Eva Drobny), narodená 2. júla 1822[63]. Obe však zomreli čoskoro po narodení. Helena 15. mája 1821[64] a Eva 19. júla 1822[65]. Príčina úmrtia nebola uvedená ani pri jednej z nich. Jedným z posledných z potomkov Jána a Anny Drobných bola dcéra Katarína (Catharina Drobni), ktorá sa narodila 10. októbra 1823.[66] Vydala sa sedliaka Štefana Letka (Stephanus Letko). Katarína svojho manžela prežila a zomrela ako vdova 20. júla 1892 v Komjaticiach vo veku nedožitých 69 rokov. Príčinou jej úmrtia bola starecká zošlosť (uvedené lat. marasmus senilis).[67] S odstupom päť rokov sa po Kataríne narodila ešte dcéra Anna (Anna Drobni). Bolo to 1. januára 1828[68], no dožila sa čosi viac ako päť rokov. Zomrela 22. februára 1833 na následky ovčích kiahní (uvedené lat. variola).[69] Všetkých šesť potomkov dostalo pri svojom krste za krstného otca Jozefa Strušeka a za krstnú mamu Mária Dragúnová (Josephus Sztrussek et Maria Dragun).

 

Tri roky po úmrtí poslednej dcéry Anny zomrel aj jej otec Ján Drobný 13. júla 1836 vo veku 49 rokov (záznam o jeho úmrtí uvádza nesprávny vek 43 rokov). Ako príčina úmrtia je uvedený lat. výraz petechiae, ktorý asi možno stotožniť s moderným lekárskym výrazom petechia.[70] Používa sa na označenie bodkovitého krvácania, bodkovitého krvného výronu. Základom výrazu je lat. termín peticula – škvrnka. Príčinu úmrtia zaznamenával farár najčastejšie bez konzultácie s lekárom, preto bývajú nejednoznačné.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Kým pri predchádzajúcich generáciách Drobných nebolo možné pre nedostatok informácií rekonštruovať ich sociálne postavenie, o Jánovi Drobnom a jeho rodine to neplatí. Sú to predovšetkým záznamy o narodení jeho detí, v ktorých je uvedené aj povolanie otca. Prvý záznam pochádza z apríla 1821 (išlo o narodenie a krst jeho dcéry Márie) a uvádza sa v ňom, že Ján bol pastierom (uvedené lat. opilio). O mesiac neskôr, keď Mária zomrela, farár poznamenal, že Ján bol panským voliarom, pastierom panských volov (uvedené lat. boarius dominalis). O rok neskôr sa opäť uvádza, že bol voliarom (uvedené lat. boarius). Pri narodení jeho predposledného dieťaťa v roku 1823 sa o ňom dozvedáme, že bol sluhom (uvedené lat. famulus), ale o päť rokov neskôr, že bol zas povozníkom (uvedené lat. auriga).

 

Práve dátum 1. január 1828 bol začiatkom podnikania rodu Drobný, na ktorý nadviazala tradícia v roku 1992.

 

Z tohto výpočtu vyplýva, že Ján sa najskôr živil pasením a chovom panských volov (vtedajšími majiteľmi Komjatíc boli Grasalkovičovci) a len postupne došiel k vlastným. Voly zapriahal a využíval na prepravu tovaru (tzv. povozníctvo alebo furmanstvo). Povozníci s volmi sa odlišovali od povozníkov s koňmi. Preto jedných nazývali voliarmi, druhých zas koniarmi. Koncom 19.storočia sa povozníctvo stalo živnosťou. Boli to tzv. špeditéri, ktorí sa špecializovali na dodávanie paliva najmä úradom v mestách a na sťahovanie obyvateľov. Povozníci zamestnávali aj kočišov a paholkov za mzdu. Povozníctvo ako zdroj zárobkovej činnosti postupne zanikalo následkom rozširovania železničnej siete.

 

 

Historický kontext

 

V rokoch 1792–1835 panoval v Uhorsku František II., vnuk Márie Terézie a synovec Jozefa II. Je to zároveň obdobie Napoleonských vojen, v ktorých František neuspel. Musel sa dokonca vzdať titulu cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Založil však rakúske cisárstvo a odvtedy používal označenie František I. Situácia sa zmenila až porážkou Napoleona na ruskom fronte. V roku 1815 bol zvolaný Viedenský kongres, ktorého cieľom bolo vytvorenie opatrení proti revolučným snahám a na konsolidáciu pomerov v Európe. V Európe rástla rola Rakúska a jeho kancelára Metternicha, ktorý nastolil tvrdý centralistický režim v krajine.

4. Štvrtá generácia

 

Matričné údaje

 

František Drobný (Franciscus Drobni / Drobny) sa narodil ako prvorodený potomok Jána Drobného z Komjatíc a jeho manželky Anny Zrenikovej 21.marca 1815 v Komjaticiach. Ženil sa vo veku 23 rokov 12. novembra 1838 v Komjaticiach. Jeho manželkou sa stala Mária Rybárová (Maria Ribar) narodená v Komjaticiach 28. októbra 1820 želiarovi Jurajovi Rybárovi a Márii Prosušovej.[71] Svedkami ich manželského sľubu sa stali Jozef Hotár a Martin Dobrovotský (Josephus Hottar et Martinus Dobrowotsky).[72] V ten istý deň uzavrela manželstvo aj Františkova mladšia sestra, Mária. Tá spojila svoj život s voliarom Štefanom Révayom. Vari povolanie Františkovho švagra ovplyvnilo sociálne postavenie mladej rodiny Drobných žijúcej Komjaticiach. 

 

František a Mária priviedli na svet päť detí. Ich prvorodeným potomkom je syn Ján (Joannes Drobny), ktorý zároveň pokračuje sledovaná línia Drobných do ďalšej generácie. Ján sa narodil v Komjaticiach 30. mája 1842.[73] Po ňom nasledovala Anna (Anna Drobny), ktorá sa narodila 13. novembra 1844.[74] Anna sa vydala za Imricha Kelemena z Komjatíc, kde si manželia založili rodinu. Napokon tu už aj ako vdova vo veku 46 rokov, dňa 4. októbra 1890, zomrela. Príčinou jej úmrtia bola choroba nesúca názov tuberkulóza pľúc „tuberculosis pulmorum“.[75]  Nasledujúce dve deti Františka a Márie zomreli krátko po narodení – Mária (Maria Drobny), narodená 6. októbra 1847[76], zomrela 3. februára 1850[77] a Pavol (Paulus Drobny), narodený 20. júla 1851[78], zomrel 7. augusta 1851[79]. Príčinou Máriinho úmrtia boli suchoty (uvedené lat. phtysis), Pavlovho zaostalosť (uvedené lat. debilitas). Ján, Anna, Mária, Pavol a Katarína mali rovnakých krstných rodičov, ktorými boli Juraj Valovič a Mária Mokošová (Georgius Valovics et Maria Mokos).

 

František dal svojmu synovi meno Pavol asi vplyvom spomienok na svojho starého otca Pavla Drobného, ktorý pochádzal z Dolnej Krupej.  Podobne to bolo aj u predchádzajúcich Františkových deťoch. Prvorodený Ján dostal meno po Františkovom otcovi Jánovi, dcéra Anna po Františkovej matke Anne Zrenikovej, ďalšia dcéra Mária dostala zas meno po Františkovej babičke Márie Repkovej alebo po Františekovej manželke a Máriinej matke Márii Rybárovej. Môže to naznačovať Františkov priaznivý vzťah k svojej rodine a predkom.

 

Posledným Františkovým potomkom bola dcéra Katarína (Catharina Drobny), ktorá sa narodila 31. mája 1855.[80] Zomrela však na následky angíny 4. februára 1862 vo veku šesť rokov.[81] Katarína zas mohla niesť meno svojej tety, otcovej sestry, ktorá bola vydatá za komjatického sedliaka Štefana Letka.

 

Manželstvo Františka Drobného a Márie Rybárovej trvalo až do 1. októbra 1866. V tento deň František podľahol epidémii, ktorá si v Komjaticiach vyžiadala medzi augustom a decembrom, viac ako 250 obetí. Tou epidémiou bola cholera, zúriaca takmer v celom Uhorsku. A tak bok po boku prežili spolu manželia 29 rokov, čo uvádza aj matričný záznam zachytávajúci úmrtie Františka. [82]

 

Sociálna charakteristika

 

Keď František Drobný vstupoval v roku 1838 do manželstva s Máriou Rybárovou, farár ho označil za želiara, domkára (uvedené lat. inquilinus). Pri väčšine zápisov o krste jeho detí sa o Františkovi píše, že bol sluhom (uvedené lat. servitor alebo maď. szolga). Neskôr, pri narodení jeho poslednej dcéry Kataríny v roku 1855, bol označený za poľného hájnika (uvedené lat. campi custodes). Po desiatich rokoch, keď zomrel na choleru v roku 1866, farár zaznamenal, že František bol šafárom, teda (urbárskym) gazdom alebo správcom (urbárskeho) hospodárstva (uvedené lat. villicus). 

 

Služobné zaradenie, význam a funkcia hájnika na našom území sa stali predmetom zákonných úprav až v 19. storočí. Najímanie osobitných strážcov chotára záviselo od zamestnania miestneho obyvateľstva, od uplatňovaného systému hospodárenia, rozdelenia chotára (lesný, poľný a viničný hájnik) a od počtu urbárov v obci (niektoré obce mali osobitne lesného aj poľného hájnika). Hájnika volila obec alebo urbársky výbor na Všech svätých, okolo Vianoc alebo cez fašiangy na dobu jedného až troch rokov. Jeho povinnosťou bolo každý deň obísť chotár, strážiť dozrievajúce obilie, vinice, oráčiny či lúky a hlásiť richtárovi alebo urbárskemu gazdovi zistené škody. Za službu dostával vopred dohodnutú odmenu v naturáliách, od členov urbárskeho spolku drevo z urbárskej hory, niekde i peňažnú odmenu. Bol ním zvyčajne roľník s malou výmerou pôdy alebo bezzemok, ale s primeranou autoritou v dedinskom spoločenstve. Jeho znakom bola palica alebo sekerka, neskôr zbraň a kovový odznak.

 

 

Historický kontext

 

Komjatice v polovici 19. storočia zastihla jedna dôležitá zmena. V roku 1858 komjatický majetok od Grasalkovičovcov kúpil barón Móric Wodianer, ktorý tu postavil prepychový kaštieľ (1872) a vybudoval veľký park. Posledným pánom Komjatíc bol gróf László (Ladislav) Nemes, ktorý majetok prevzal po svojom otcovi Jánovi. Ten ho získal v roku 1913 po smrti Wodianera.

 

V septembri 1866 vypukla v Komjaticiach cholera, ktorej podľahlo vyše 250 obyvateľov, čo je približne 8 % z celkového počtu 3 200. Išlo o obrovskú stratu, ktorú ešte zaznamenalo sčítanie obyvateľstva v roku 1880. Vtedy v Komjaticiach žilo iba 3 069 obyvateľov. O desaťročie neskôr sa však stav stabilizoval a dokonca sa zaznamenal mierny nárast na 3 367 obyvateľov.

 

Polovica 19. storočia je obdobím silnejúceho národno-sociálneho uvedomenia všetkých národov žijúcich v mnohonárodnostnej rakúsko-uhorskej monarchii, ktorej v rokoch 1835–1848 vládol Ferdinand V. V komjatickej farnosti v tom čase pôsobil významný slovenský národovec, zakladajúci člen Tatrína, kňaz a národný buditeľ Ondrej Caban, ktorého meno v súčasnosti nesie miestna základná škola.

 

Významným medzníkom v dejinách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska bolo zrušenie poddanstva v marci 1848. V tom istom roku sa ujal vlády František Jozef I., ktorý vládol až do roku 1916. V roku 1867 došlo k tzv. rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, teda k rozdeleniu krajiny na dva relatívne samostatné štáty – Uhorsko a Rakúsko. Spájala ich postava panovníkom, mali spoločnú armádou a sčasti aj zahraničnou politikou. Vo vnútorných veciach Uhorsko získalo väčšiu nezávislosť na Viedni, ktorá bola hlavným mestom iba pre rakúsku časť monarchie. Hlavným mestom Uhorska sa stala Budapešť, mesto, ktoré vzniklo spojením Budy a Pešti. Malo sa stať „výstavnou skriňou“ krajiny – ako huby po daždi vyrastali mestské paláce a nájomné domy, lemujúce široké bulváre. Symbolom zmeny a jednou z najvýznamnejších stavieb vtedajšieho Uhorska bola a dodnes je budova parlamentu, vystavaná na nábreží Dunaja.

 

 

5. Piata generácia

 

Matričné údaje

 

Ján Drobný (Joannes Drobny) sa narodil ako prvorodený syn Františka Drobného a jeho manželky Márie Rybárovej v Komjaticiach dňa 30. mája 1842. Ján sa oženil 26. septembra 1868 s Anna Oravskou (Anna Oravszky). Sobáš sa konal v obci Nová Vieska (uvedené maď. Ujlaki), dnes v okrese Nové Zámky. Anna bola Jánovou prvou manželkou. Zomrela zrejme krátko po roku 1873, po narodení jej posledného dieťaťa, no záznam o jej úmrtí sa v komjatických matrikách nenachádza. Jánovou druhou manželkou sa stala Mária Košíková (Maria Kosik) – údaje o sobáši sa však nepodarilo doložiť.

 

Ján a Anna dali život trom deťom. Jánovým prvorodeným synom bol Rudolf (Rudolfus Drobny), ktorý sa narodil 31. júla 1869 v Komjaticiach a pokrstený bol 1. Augusta. V tento deň sa jeho krstnými rodičmi stali obuvnícky majster Štefan Guľša a Anna Špicárová.[83] Ním pokračuje sledovaná línia rodu do ďalšej generácie. Anna porodila ešte dvoch chlapcov – Jána (Joannes Drobny), ktorý sa narodil 25. septembra 1870 a v tento deň bol i pokrstený.[84] Posledným známym potomkom  Jána Drobného a Anny Oravcovej bol  František (Franciscus Drobny), ktorý sa narodil 20. januára 1873 a v ten istý deň bol pokrstený. Krstnými rodičmi Jána a Františka sa stali výrobca sekier Ján Strýček a Anna Opoldová [85]. František dostal svoje meno po svojom starom otcovi, ktorý bol už osem rokov mŕtvy.

 

Druhou Jánovou manželkou bola Mária Košíková. S ňou priviedol na svet tiež tri deti, žiaľ, jedno z nich zomrelo ešte ako dieťa. Bola to Etela (Adelais Drobny), ktorá sa narodila niekedy v roku 1876. Presný dátum jej narodenia nie je známy, pretože v matrike krstených sa jej meno nenachádza. Preto sa jej dátum narodenia dá sčasti rekonštruovať iba na základe záznamu o jej úmrtí. Etela zomrela šesťročná 13. augusta 1882 na suchoty (uvedené lat. phtysis).[86] Pred rokom 1881 sa Ján aj s rodinou vrátili do Komjatíc, kde sa narodili ešte dvaja chlapci. 13. októbra 1881 sa narodil Emil (Aemilius Drobny), ktorý bol pokrstený nasledujúci deň za prítomnosti jeho krstných rodičov, ktorými sa stali tkáč Ján Košík a Mária Miková .[87] Dňa 8. októbra 1883 prišiel na svet Július (Julius Drobny). Aj on bol pokrstený nasledujúci deň. Avšak jeho krstným otcom sa stal miestny roľník Vincent Krúpa a krstnou mamou sa stala Katarína Borátová.[88] Údaje o úmrtí Jána Drobného sa nepodarilo doložiť.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Ján Drobný na rozdiel od svojich predkov sa dal na dráhu remeselníka. Vo všetkých matričných záznamoch, v ktorých sa vyskytuje jeho meno, je uvedené, že sa živil ako kováč (lat. faber). Toto remeslo sa medzi jeho potomkami ujalo a pretrvalo ešte tri ďalšie pokolenia.

 

Kováčstvo patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie remeslá na Slovensku (dokonca sa stalo najrozšírenejším priezviskom na Slovensku). Podľa historického zaradenia, právneho a spoločenského postavenia, zamerania a funkcie sa kováči rozdeľovali do niekoľkých skupín – cechoví a mimocechoví (tzv. fušeri), remeselníci – živnostníci a domáci výrobcovia, dedinskí a mestskí, obecní a panskí, kováči–roľníci a roľníci–kováči, vyučení, zaučení a samoukovia, vozoví, kočoví a pluhoví, podkúvači, mláťačkári a pod. Prevádzkarňami kováčov boli samostatné stavby – vyhne. Najčastejšou prácou bolo podkúvanie a oprava poľnohospodárskeho náradia. Osoba kováča bola v spoločenskom rebríčku na vrchných pozíciách, všeobecne vážená a titulovaná „pán majster“ s príslušnými prejavmi pozornosti a úcty.

 

 

Historický kontext

 

V Komjaticiach koncom 19. storočia pracoval liehovar, tehelňa a dva mlyny. Podstatná časť obyvateľstva sa aj naďalej živila poľnohospodárskou činnosťou. Pomery v Komjaticiach kopírovali situáciu v celej krajine, ktorá zvieraná starými výsadami drobnej šľachty napredovala len veľmi pomaly a v obmedzenej miere. Slabý rozvoj hospodárstva sa premietol začiatkom 20.storočia do sociálnych nepokojov a vysťahovalectva.

 

6. Šiesta generácia

 

Matričné údaje

 

Rudolf Drobný (Rudolfus / Rezső Drobny) sa narodil ako prvorodený syn Jána Drobného a jeho manželky Anny Oravskej v Komjaticiach dňa 31. júla 1865. Rudolfovou manželkou sa stala Vilma Rafajová (Vilma / Vilhelmina Rafaj) z obce Hul pri Nových Zámkoch. Termín konania ich sobáša sa nepodarilo zistiť. Mohlo to byť v obci Hul, v rodisku nevesty, alebo v Komjaticiach, teda v rodisku ženícha. Nie je vylúčené, že to mohlo byť v obci Brehy, kde sa v roku 1901 narodil ich prvý syn Ján. Neskôr sa rodina z Brehov odsťahovala do neďalekej Tekovskej Breznice.

 

Unikátna fotografia zachytávajúca Rudolfa Drobného pri príprave dreveného uhlia

 

 

Podľa slov Rudolfovej vnučky Heleny Drobnej, vydanej Májovskej (Medveďovej) sa jej starý otec dostal do Brehov za obecného kováča počas vandrovky, ktorú musel absolvovať ako kováčsky tovariš. Dôvod, prečo sa odtiaľ rodina odsťahovala do Tekovskej Breznice, bola vyhliadka lepšej budúcnosti, pretože Brehy bola obec, ktorej obyvateľstvo sa viac venovalo práci v lesoch, paseniu oviec, pálením dreveného uhlia a hrnčiarstvu, kým v Tekovskej Breznici bolo viac roľníkov a intenzívnejšia poľnohospodárska produkcia, ktorá si vyžadovala prácu kováčov (napríklad podkúvanie koní, opravovanie pluhov a poľnohospodárskeho náradia).

Rudolfova vnučka Helena Dubeková, vydatá Moštenická dopĺňa, že najskôr Rudolf s Vilmou bývali v obecnom dome v Tekovskej Breznici (dnes knižnica), kde bola aj dielňa obecného kováča. Neskôr odkúpil dom od obci, ten pred ktorým sú aj na fotografii. Pred smrťou Rudolf prepísal dom na dcéru Etelu. Po jeho smrti tam Etela zostala bývať a jej súrodenci Ján a Ružena museli rodičovský dom opustiť.

Rudolf a Vilma Drobní mali štyri deti. Ich prvorodeným potomkom je syn Ján (Joannes Drobny), ktorý sa narodil 21. mája 1901 v Brehoch. Jánom pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Po Jánovi potom nasledovali tri dcéry – Ružena (Rosina Drobny), ktorá sa narodila 20. februára 1905, ďalej Etela (Etelka Drobny), narodená 7. februára 1909 a napokon Vilma (Vilma Drobny), narodená 23. apríla 1916. Rodiskom všetkých troch dievčat už bola Tekovská Breznica. 

 

Dom Rudolfa Drobného v Tekovskej Breznici
V popredí Rudolf Drobný s manželkou Vilmou Rafajovou

 

 

Dom Rudolfa Drobného v Tekovskej Breznici, s hlbokou studňou (28m), 2006

 

 

Výskumom sa podarilo zozbierať niekoľko informácií o Jánových sestrách. O Ružene sa vie, že sa vydala za Jána Melicháreka, ktorý pochádzal z českej Čáslavi. Ich manželstvo zostalo bezdetné. O poslednej z detí, Vilme sa podarilo zistiť, že zomrela 3. mája 1939 na suchoty ako slobodná a bezdetná. Vtedy mala iba 23 rokov.

 

Etela sa vydala, jej manželom bol Eduard Dubek, ktorý sa narodil 3. februára 1900 v Bátovciach, okres Levice. Obaja manželia sú pochovaní v Tekovskej Breznici. Majú jedného syna Dušana a dcéru Helenu. Dušan Dubek sa narodil v Tekovskej Breznici, má manželku Mária a syna Eduarda. Dušan Dubek žije dodnes v dome Rudolfa Drobného, ktorý je zachytený na fotografii ešte so slamenou strechou. Helena Dubeková sa vydala za Antona Moštenického a žije v Tekovskej Breznici. Fotografia domu ako aj ďalšia pred altánkom bola fotená vo farskej záhrade farárom Františkom Šimoni (1885-1940), ktorý vlastnil fotoaparát. Eduard Dubek zomrel 20. novembra 1969, po ňom Etela 4. marca 1975.

 

      


Vilma a Ružena Drobné pred svojím                     Etela a Rudolf Drobní pred altánkom

domom (vchod do pitvora) v Tek. Breznici      vo farskej záhrade v Tekovskej Breznici

 

      

Etela Drobná, muzikanti, Ružena Drobná                Altánkom vo farskej záhrade v Tekovskej

Breznici jún 2006

 

Vilma Rafajová zomrela na zápal pľúc 28. apríla 1938. Rudolf zomrel 6. júla 1939 vo veku 74 rokov v Tekovskej Breznici na záduch pri svojom dome pri zadnej bránke pri studni. Obaja sú pochovaný v Tekovskej Breznici.

Sociálna charakteristika

 

Rudolf Drobný pokračoval v remesle svojho otca Jána. Živil sa ako kováč. Spočiatku žil v Brehoch, neskôr sa usadil v Tekovskej Breznici, kde si založil vlastnú vyhňu.  Bol náruživým fajčiarom fajky. Po večeroch fajčil doma v kuchyni a dym vyfukoval do šporáku.

Vilma jeho manželka pekávala výborné české dolky. Boli okrúhle a hrubšie natreté lekvárom a posypané cukrom a makom.

 

    

Kríž medzi stromami, miesto posledného odpočinku Rudolfa                 Helena Dubeková vydatá

Drobného a jeho rodiny. Tekovská Breznica 2006                     Moštenická nám ukázala hroby

 

 

Historický kontext

 

Tekovská Breznica je malá obec ležiaca v údolí Hrona na juhozápad od Novej Bane. Jej najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou je miestny rímsko-katolícky farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol krátko po tom, čo sa narodila väčšina Rudolfových detí, v rokoch 1912-1913 radikálne prestavaný. Po prestavbe v ňom bola pokrstená iba Vilma, posledná Rudolfova dcéra. Pôvod kostola je však starší, jeho základy bolo položené už v 14. storočí, no viackrát ho zničili Turci. Po upokojení pomerov bol počas 18. storočia dva razy upravovaný (1734 a 1777). V roku 1856 kostol zničil požiar, ale vzápätí bol obnovený.

 

Erb obce a pohľad na Tekovská Breznica s dominantou kostola Narodenia Panny Márie, 2006

 

Obec dostala meno podľa hradu, ktorý sa kedysi týčil na vrchu nad obcou. Dnes je z neho už len ruina. Jeho základy však siahajú asi až do čias pred tatárskym vpádom, mal totiž chrániť údolie Hrona od juhu a chrániť hronskobeňadické opátstvo. Hrad si udržal svoje postavenie počas celého stredoveku až do roku 1530, kedy bol opustený. Nakoniec ho zo nechali v roku 1711 strhnúť.

Interiér kostola Narodenia Panny Márie v Tekovskej Breznici, 2006

 

Tekovská Breznica ležala ďaleko od centier politického, hospodárskeho a kultúrneho diania. Aj ona sa však podpísala na celkovom charaktere doby na prelome 19. a 20. storočia. Na politickej úrovni všetko smerovalo k rozpadu monarchie, aj v jej hospodárstve bolo badať iba malý pokrok. Krajinu živilo stagnujúce poľnohospodárstvo, výdobytky modernej doby ako priemyselná výroba či zavádzanie železničnej dopravy sa iba postupne stávali súčasťou každodenného života. Spoločenský systém naďalej rešpektoval šľachtické výsady, ktorých sa ich nositelia, najmä drobní zemania, nechceli vzdať. Pomery sa nedali udržať, zmeny definitívne potvrdila až prvá svetová vojna (1914 – 1918).

 

Ďalší výskum (breznický):



7. Siedma generácia

 

Matričné údaje

 

Ján Drobný (Joannes Drobny) sa narodil ako prvorodený syn Rudolfa Drobného a jeho manželky Vilmy Rafajovej v Brehoch dňa 21. mája 1901.

 

Ján Drobný

 

Ján vedel maďarsky a mal krásne písmo. Posledný list má u seba Alinko.

Jeho manželkou sa stala Alžbeta Herdová (Elisabetha Herda), ktorá sa narodila 17. júna 1911 v Tekovských Lužanoch (Alžbeta pochádzala z dvanástich detí, 8 vlastných a 3 nevlastných). V 11 rokoch jej zomreli rodičia a odišla „slúžiť“. Alžbeta slúžila u svojej nevlastnej sestry „Marči“ v Budapešti v hoteli do svojich 18 rokov. S manželom Jánom sa zoznámili na veľkostatku v Pečeniciach alebo Žemberovciach, kde Ján pracoval ako kováč a Alžbeta ako chyžná (tzv. fraucimerka). Najprv bývali u Gažov na povale. V roku 1938 bol Ján na robotách v Nemecku. Zo zarobených peňazí postavili dom.

 

Sobášna fotografia (kolorovaná) Alžbety Herdovej a Jána Drobného, 1930

 

Sobášna fotografia Jána Drobného a Alžbety Herdovej 1930

 

Ján a Alžbeta sa zosobášili v roku 1930 v Žemberovciach, mali osem detí. Ich prvým potomkom bola dcéra Helena Drobná, ktorá sa narodila 14. októbra 1931 v Tekovskej Breznici. Po nej nasledovala Gizela Drobná, ktorá prišla na svet okolo roku 1935. Jej rodiskom sú Kozárovce, presnejšie tzv. Ilonamajer, čo bol veľkostatok Slivu. Ján tam pracoval ako kováč a Alžbeta ako fraucimerka. Gizela zomrela ešte ako dieťa asi v roku 1938. Druhým dieťaťom, ktoré sa Jánovi a Alžbete narodilo v Kozárovciach, bola dcéra Mária Drobná, ktorá tam uzrela svetlo sveta okolo roku 1938, ale krátko po narodení (asi osemmesačná) zomrela v Leviciach v nemocnici. Vôbec obdobie rokov 1938-1939 bolo čiernym obdobím v dejinách Drobných. Jánovi Drobnému vtedy zomreli dve dcéry Gizela a Mária, matka Vilma Rafajová na zápal pľúc, sestra Vilma vo veku 23 rokov na tuberkulózu a napokon aj otec Rudolf Drobný na záduch. Na fotografii je zachytená Vilma Rafajová krátko, azda iba niekoľko dní pred svojou smrťou (zomrela 28. apríla 1938).

 

 

Pohreb Márie Drobnej v Leviciach na jar 1938

Deti v popredí zľava Helena Drobná a Helena Dubeková, v popredí vpravo Vilma Rafajová

Dospelí v pozadí zľava Ružena, Etela a Vilma Drobné, Alžbeta Herdová a Ján Drobný

 

 

Manželia Drobní z Kozároviec odišli po nezhodách so statkárom Slivom späť do Tekovskej Breznice. Tam sa im narodili všetky ďalšie deti až na výnimku: najmladší syn Ľubomír sa narodil v Leviciach. To preto, že vyšlo nariadenie, podľa ktorého sa deti museli už rodiť v nemocničných pôrodniciach.

 

Zdá sa, že koleso šťasteny sa otočilo a všetky „breznické“ deti sa dožili dospelosti a založili si vlastné rodiny. Prvou z nich bola opäť dcéra, ktorá dostala meno po svojej nebohej sestre Gizela Drobná. Narodila sa 26. januára 1940. Po nej nasledoval Ladislav Drobný, ktorým pokračuje sledovaná línia do ďalšej generácie. Narodil sa 14. augusta 1942. Neskôr k nemu pribudli ešte traja chlapci – Alfonz Drobný, narodený 1. februára 1945, Ján Drobný, narodený 12. decembra 1946 a ako posledný Ľubomír Drobný, narodený 16. mája 1949 v Leviciach.

 

Ján Drobný, manžel Alžbety Herdovej zomrel vo veku 68 rokov v nemocnici v Novej Bani dňa 17. októbra 1969 na pľúcnu embóliu. Alžbeta po smrti svojho manžela žila ako druh a družka so Štefanom Kačincom, mlynárom pôvodom z Beluše v okrese Považská Bystrica. Alžbeta varila výborný lipový čaj a pripravovala skvelú kukuricu s makom a šúľance. Na dvore žil ešte pes Zahraj a koza Cukina.

Alžbeta zomrela v bratislavskej nemocnici 2. septembra 1995, no jej telesné pozostatky boli prevezené späť do Tekovskej Breznice, kde je pochovaná vedľa svojho manžela Jána Drobného.

 

Helena Drobná pred Rudolfovým-starorodičovským domom. Dole pes Picina alebo Zahraj, ktorý bol vycvičený Jánom Drobným tak, že na zadných labách stál a brnkal na husliach

 

Počas výskumu sa podarilo zozbierať niekoľko informácií aj o rodinách Jánových potomkov. Helena Drobná sa 12. júla 1952 vydala za Václava Medveďa, vtedy študenta práva, s ktorým priviedla na svet jednu dcéru Helenu dňa 13. augusta 1954, ktorá má 2 deti syna Václava a dcéru Helenku pomenovanú podľa svojej starej mame. Rodina si však zmenila priezvisko na Májovský / Májovská. Helena bola povolaním administratívna pracovníčka, jej manžel právnik.

 

Gizela Drobná sa vydala za Daniela Žembera, s ktorým mali dve deti dcéru Ľubicu Žemberovú, ktorá sa narodila 6. mája 1963 v Novej Bani a syna Štefana Žembera, ktorý sa narodil 26. decembra 1964 v Žiari nad Hronom. Ľubica sa vydala 21. septembra 1985 za Jaroslava Katiala z Kremnice a majú spolu syna Michala narodeného 5. novembra 1988. Ľubicin brat Štefan sa oženil 15. júla 1989 so Slávkou Wolfovou z Prešova. Majú 3 deti, dcéru Martinu narodenú 29. novembra 1989 a synov Martina narodeného 10. júna 1991 a Juliusa Daniela narodeného 4. januára 2003. Gizela Drobná zomrela na rakovinu 13. februára 1987 v Žiari nad Hronom, ale pochovaná je v Tekovskej Breznici. Povolaním bola sústružníčkou, zameraním nástrojárka, a preto ju možno považovať za pokračovateľku v kováčskom povolaní Drobných.

 

Alfonz Drobný bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Miroslava Kourová. Sobáš sa konal 1. októbra 1966. Toto manželstvo bolo bezdetné, a to sa stalo dôvodom na rozvod. Rozišli sa 19. augusta 1969. Druhou manželkou Alfonza Drobného sa stala Eva Belovická, ktorá sa narodila 10. januára 1946 v Pezinku. Sobáš sa konal v Bratislave 16. júna 1973. Z tohto manželstva prišli na svet dve deti – Ján Drobný 3. júla 1976 a Zuzana Drobná 14. februára 1975. Obe sa narodili v Žiari nad Hronom. Zuzana Drobná sa vydala za Adama Sekereša a majú syna Ondreja Sekereša, narodeného 21. augusta 1997. Ďalšie deti doplním. Alfonz je povolaním kalič, a teda je ďalším pokračovateľom v kováčskom povolaní Drobných.

 

Ľubomír Drobný pri prvom svätom prijímaní s matkou Alžbetou Herdovou

 

Ján Drobný sa tiež oženil dva razy. Jeho prvou manželkou bola Emília Spišiaková zo Žiaru nad Hronom, s ktorou má dcéru Janu Drobnú vydatá Siteková a žije v Bratislave. Jánovou druhou manželkou je Viera Dunajská, narodená 7. júla 1947 vo Valašskej, okres Brezno. Sobáš sa konal 15. februára 1972. Majú štyri deti – Anitu Drobnú, narodenú 28. apríla 1969, Ingrid Drobnú, narodenú 2. júna 1970, Róberta Drobného, narodeného 2. júla 1971 a  Jána Drobného, narodeného 3. augusta 1972. Rodina žije v Brezne. Ján pracoval ako zvárač v Mostárni Brezno.

 

Ľubomír Drobný sa oženil s Máriou Gulášovou, narodená 21. január 1949. Sobáš sa konal 10. októbra 1968 v Čavoji okres Prievidza. Ľubomír ma dve deti – Róberta Drobného, narodený 4. november 1971 a Ľubomíra Drobného, narodený 1. október 1974. Róbert má syna Olivera Róbert. Ľubomír ml. má syna Michala. Ľubomír st. pracoval ako brusič skla a zomrel dňa.

 

 

Sociálna charakteristika

 

Jánovým potomstvom pokračuje tradícia kováčskeho povolania ďalej, hoci v modifikovanej podobe moderných povolaní, zameraných na spracovanie a obrábanie kovov. Ján neskôr pracoval na Družstve ako kováč v Kovohutách v Žiari nad Hronom. Ján bol znalec rôznych remesiel. Bol aj holič, obuvník a vlastnil prvý bicykel v dedine. Opravil od hodiniek, šijacieho stroja až po traktor. Hral na husliach, harmonike, cimbale, mandolíne a mnohých iných hudobných nástrojoch. Bol všestranne nadaný, spoločenský a veselej povahy.

Alžbeta Herdová žila a pracovala u svojej nevlastnej sestry, podľa jej slov až v osemnástich si uvedomila, že je tam slúžka a odišla z Budapešti na Slovensko. Tu pracovala na statkoch ako chyžná. Mala blankytne modré oči.

 

 

Historický kontext

 

Deti Jána Drobného a jeho manželky Alžbety Herdovej sa už narodili v novej vlasti – v Československej republike. Tá vznikla ako jeden z nástupníckych štátov rakúsko-uhorskej monarchie 28. októbra 1918. Bol to štátny útvar ohraničujúci krajiny českej koruny (Čechy, Moravu a Sliezsko), Slovensko a Zakarpatskú Rus. Hlavným mestom sa stala Praha, ktorá zároveň bola sídlom prezidenta – tým prvým bol profesor filozofie Tomáš Garrigue Masaryk. Formovanie nového štátu nebolo jednoduché, hranice na juhu Slovenska sa (aspoň začas...) definitívne podarilo stanoviť až po porážke vojsk Maďarskej republiky rád (1919). Národnostný útlak prestal a začali vznikať národné kultúrne ustanovizne. Napríklad v 20. rokoch 20. storočia bolo založené Slovenské národné divadlo aj Univerzita Jána Amosa Komenského.

V 30. rokoch 20. storočia zasiahli aj naše územie dôsledky svetovej hospodárskej krízy. Kríza vyvolala aj obrovskú vlnu vysťahovalectva zo Slovenska. V roku 1935 bol zvolený za prezidenta Československej republiky (ČSR) Eduard Beneš. O tri roky na to sa konala tzv. viedenská arbitráž, ktorá znamenala odtrhnutie južných oblastí Slovenska a Podkarpatskej Rusi a ich pričlenenie k Maďarsku. Koniec 30. rokov je nástup fašizmu (u nás politicky zastúpený Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou). V roku 1938 bol za prezidenta Československa zvolený Emil Hácha. Asi o pol roka na to bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát, neskôr premenovaný na Slovenskú republiku. Na jeho čelo sa dostal katolícky kňaz Jozef Tiso. 1.septembra 1939 bola vyhlásená druhá svetová vojna. Reakciou Slovákov na fašistický režim bolo Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, takmer rok pred ukončením vojny a porážkou fašizmu.

 

Obyvatelia Tekovskej Breznice sa zapojili do Povstania. Vo februári 1945 sa tu uskutočnil významný prechod partizánov k Sovietskej armáde. Pri brodení rieky Hron sa utopilo alebo bolo zastrelených vyše 60 partizánov.

 

Časť bývalého Československa bola oslobodená Červenou armádou bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Išlo o jediný štát s komunistickým režimom. Vďaka jeho podpore sa v roku 1948 v opätovne zjednotenom Československu dostala k moci Komunistická strana Československa (KSČ). Na čelo štátu sa dostal Klement Gottwald, tzv. prvý robotnícky prezident. 50. roky sú obdobím tzv. stalinistického režimu, ktorý ničil dovtedajšiu podobu spoločnosti politickými čistkami, väznením kňazov a rehoľníkov, zoštátňovaním súkromného majetku, násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Na druhej strane bolo cítiť úľavu po hrôzach druhej svetovej vojny, ktorá našla odozvu v „budovateľskom“ nadšení Slovákov.

 

Kolektivizácia poľnohospodárstva bola asi najviditeľnejším znakom premeny Tekovskej Breznice na socialistickú dedinu. V 50. rokoch bol vybudovaný kultúrny dom, zaviedla sa pravidelná autobusová linka do Brehov, bol zavedený obecný rozhlas a vyhĺbené vrty na pitnú vodu. Ďalším typickým znakom režimu bolo spájanie malých obcí do spoločných sídel. 1. septembra 1971 tak bola k Tekovskej Breznici pripojená obec Orovnica, v roku 1993 sa však osamostatnila. V roku 1973 bol v dedine zriadený poštový úrad a o rok neskôr zavedený telefón.

8. Ôsma generácia

 

Matričné údaje

 

Ladislav Drobný sa narodil ako piate dieťa v poradí rodičom Jánovi Drobnému a Alžbete Herdovej. Bol dva razy ženatý.

 

Ladislav Drobný, volebná fotografia, Lučenec október 2006

 

       

     

Fotografie z rodinných albumov

 

Jeho prvou manželkou bola Viera Bielená, ktorá sa narodila 13. februára 1945 v obci Hubová. Zomrela 27. decembra 1996 v Ružomberku. Z tohto manželstva prišli na svet dve deti – 20. februára 1965 Júlia Drobná, ktorá sa narodila v Martine, a Anežka Drobná, narodená 12. novembra 1966 v Lučenci. Po narodení Anežky bolo toto manželstvo rozvedené.

 

Viera Bielená a Ladislav Drobný svadobná fotografia

 

Júlia sa vydala 20. júla 1985 a mesiac nato sa rozviedla a ponechala si aj svoje rodné priezvisko Drobná. Jej manželom bol Ľuboš Havlíček, povolaním vojak. Júlia má ukončenú strednú pedagogickú školu, odbor vychovávateľ. Desať rokov pôsobila ako novicka v ráde Misijných sestier Ducha svätého.

 

Anežka, ktorá pracuje ako kuchárka, sa vydala 14. februára 1987 v Ružomberku za Jána Cebecauera. Ten pochádza z Ružomberka, kde sa narodil 10. apríla 1962. Spolu majú štyri deti – Janku Cebecauerovú, narodenú 26. júla 1987, Tomáša Cebecauera, narodeného 4. januára 1989, Michala Cebecauera, narodeného 8. mája 1991 a napokon Máriu Cebecauerovú, narodenú 27. júna 1992. Všetky deti sa narodili v Ružomberku, kde rodina žije.

 

Druhou manželkou Ladislava Drobného sa stala Ľubica Klúčiková, za ktorého sa vydala 15. novembra 1969 vo Zvolene. Ľubica sa narodila 17. apríla 1944 v obci Mašková ako dcéra Petra Klúčika a jeho manželky Margity Halamovej.

 

    

                                                                                   Svedkovia Václav Májovský a Alfonz Drobný

   

Ladislav Drobný a Ľubica Klúčiková - Drobná, svadobné fotografie

 

Ladislav Drobný, Ľubica Klúčiková – Drobná a syn Miroslav Drobný, Lučenec 1973?

Z tohto manželstva prišli na svet tiež dve deti – Miroslav Drobný, narodený 4.januára 1970 v Lučenci a Ľubica Drobná, narodená 7. septembra 1980 opäť v Lučenci.

Ladislav Drobný, Ľubica Klúčiková - Drobná a jej rodičia Margita Klúčiková a manžel Peter Klúčik, v postielke Miroslav Drobný a Macík, Lučenec 1970

 

Macík v roku 2011

 

Miroslav je probantom tohto genealogického výskumu, ním sledovaná línia rodu Drobných zatiaľ končí. Miroslav vyštudoval Slovenskú vysokú školu technickú (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave, Fakulta elektrotechniky, odbor technická kybernetika a získal akademický titul inžiniera (Ing.).

Ľubica Drobná, Ladislav Drobný a Miroslav Drobný a malá Ľubka Drobná 1980

 

Jeho mladšia sestra Ľubica absolvovala vysokoškolské štúdium na Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta, odbor predškolská pedagogika a získala magisterský titul (Mgr.). Pracovala ako učiteľka na špeciálnej škole.

 

 

Historický kontext

 

V roku 1968 sa prezidentom republiky stal generál Ludvík Svoboda a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Českolovenska (ÚV KSČ) Alexander Dubček. Jeho koncepcia „komunizmu s ľudskou tvárou“ však nenašla priaznivý ohlas v ZSSR. August 1968, tzv. pražská jar, znamenala vstup vojsk Varšavskej zmluvy (išlo o vojenský pakt krajín tzv. východného bloku, ktorý mal byť obranným zoskupením proti Severoatlantickému paktu – NATO) do Československa a zvrhnutie Dubčekovej vlády. Na jej čelo sa dostala promoskovsky orientovaná frakcia KSČ. Jej úsilie o stabilizáciu pomerov v krajine vyústilo do tzv. normalizácie, kedy idea komunizmu začala byť presadzovaná prostredníctvom byrokratického aparátu. Ide o obdobie 70. rokov 20. storočia, ktoré sú zvláštne prudkým nárastom demografie obyvateľstva.

 

Skrývaná nedôvera verejnosti voči politickému systému ruka v ruke s ekonomickými problémami, podporované navyše myšlienkou liberalizácie pomeru medzi politickou mocou a ekonomikou krajiny (tzv. perestrojka), ktorej tvorcom bol prezident ZSSR Michail Gorbačov, viedli k tzv. nežnej (alebo zamatovej) revolúcii v novembri 1989, ktorá sa z Prahy rozšírila do celého štátu. V bývalej Nemeckej demokratickej republike v rovnakom období došlo k „pádu berlínskeho múru“, čo v podstate znamená koniec komunistického ideologického režimu v Európe. Nežná revolúcia zbavila Komunistickú stranu Československa vedúcej úlohy v spoločnosti, viedla k pluralitnému politickému systému a voľnému trhovému hospodárstvu. Václav Havel, popredná osobnosť disentu, bol v decembri 1989 zvolený za prezidenta vtedy ešte Československej socialistickej republiky (ČSSR). Neskoršia zmena názvu republiky na Českú a slovenskú federatívnu republiku (ČSFR) a problémy s tým spojené jasne poukázali na snahy o jej rozdelenie na dva samostatné a nezávislé štáty. Stalo sa tak 1. januára 1993, kedy vznikla Slovenská republika.

9. Deviata generácia

 

Matričné údaje

 

Miroslav Drobný sa narodil ako prvé dieťa v poradí rodičom Ladislava Drobnému a Ľubici Klúčikovej.

Záver

 

Genealogickým výskumom sa podarilo doložiť až deväť generácií rodu Drobných preklenujúcich tri storočia. Zvláštnosťou na tomto bádaní bolo, že aj napriek tomu, že v podstate ide o rodinu jednoduchých ľudí, podaril sa vytvoriť neobyčajne farbistý obraz o dobe a miestach, v ktorých žili.

 

Najstarším písomne doloženým predkom, nestorom rodu Drobných je Martin, ktorý sa narodil okolo roku 1710. Zrejme patril k miestny obyvateľom, hoci staršie matričné záznamy jeho priezvisko neevidujú. Sú však vedené veľmi nespoľahlivo, pretože po dobu niekoľkých desaťročí farári urobili množstvo zápisov bez uvedenia priezviska rodičov. O Martinovom sociálnom postavení takisto neexistujú žiadne informácie, dá sa však predpokladať, že sa živil roľníckou prácou tak ako väčšina jeho spoluobyvateľov. Na Martinov osude a osud jeho potomkov sa azda najväčšmi podpísal fakt, že sa oženil celkom trikrát a splodil spolu dve desiatky potomkov – s prvou manželkou Katarínou desať, z toho išlo po dva razy o dvojičky, s druhou manželkou Máriou sedem a s poslednou, s Magdalénou troch. Aj keď je isté, že všetky deti sa nedožili dospelosti, rodina bola aj na vtedajšie pomery neobvykle početná a nemohla dať všetkým rovnakú šancu na založenie si svojho zázemia v prostredí rodnej dediny. Do takejto situácie prišlo vhod, že majitelia panstiev na juhu Slovenska pozývali do opustených dedín obyvateľstvo z menej postihnutých oblastí, aby sa tam usadili, obrábali pôdu a zakladali si vlastné rodiny. Tak to bolo aj v prípade Komjatického panstva, jednej z dôležitých protitureckých pevností, ktorá bola navyše vydrancovaná Rákocziho protihabsburskými povstaniami, vtedy v majetku Forgáčovcov.

 

Pavol Drobný, syn Martina z Dolnej Krupej, je teda zakladateľom komjatickej vetvy Drobných. Jeho potomstvo v sledovanej rodovej línii sa v Komjaticiach udržalo a zotrvalo až do druhej polovice 19. storočia (bádanie o pokračovaní komjatických Drobných do súčasnosti sa neuskutočnilo, preto sa nevie, či sa odsťahovali, alebo či vymreli). O sociálnom postavení Pavlovej rodiny existujú len minimálne informácie. Podľa povolania jeho potomkov sa dá predpokladať, že patril k miestnym želiarom (domkárom). Pozornosť si však zaslúži záznam o Pavlovej smrti. Zomrel vo veku 80 rokov a vďaka farárovej poznámke, že hoci býval v Komjaticiach, pochádzal z Dolnej Krupej, bolo možné v pátraní po pôvode rodu úspešne pokračovať ďalej. Zo záznamu sa zistilo, že Pavol zrejme po smrti svojej manželky v roku 1820 žil ako vdovec v miestnom starobinci (je označený ako xenodochialista), ktorý spolu so sirotincom založili noví majitelia Komjatíc Grasalkovičovci. Pavol však nezomrel prirodzenou smrťou, doslova sa píše, že zmizol vo vodách rieky Nitra, keď z nej čerpal vodu.

 

Pavlovým potomkom, ktorým pokračuje sledovaná línia Drobných, je syn Ján. Jeho spoločenské postavenie vyplývalo z jeho povolania. Najskôr bol zaznamenaný ako pastier panských volov, panský voliar (lat. opilio, boarius, boarius dominalis), neskôr sa zrejme osamostatnil a pracoval ako povozník s volským záprahom (lat. auriga). Išlo o poskytovanie prepravných, špeditérskych služieb miestnym obchodníkom, ale aj obyvateľom pri zvážaní úrody či panstvu alebo obci.

 

Janov syn František Drobný sa spočiatku živil ako sluha a v sobášnom zázname bol označený ako želiar, neskôr si však získal dôveru obce a začal slúžiť ako poľný hájnik (uvedené lat. campi custodes). V zázname o jeho úmrtí sa o ňom už píše, že bol správcom urbára, urbárskym gazdom, šafárom (uvedené lat. villicus), čo bola najvyššia funkcia, ku ktorej sa mohol vo svojom postavení hájnika prepracovať. Zrejme vďaka nej mohol poskytnúť vzdelanie svojim synom, z ktorých jeden – Ján, ďalší článok v sledovanej línii Drobných – je evidovaný ako kováč. Z matričných záznamov je možné rekonštruovať obraz o ňom ako o rodinne založenom mužovi, ktorý dal svojej manželke lásku, deťom najlepšie vzdelanie a obci svoju pracovitosť a schopnosti.

 

Kováčstvo sa potom stalo povolaním pre štyri nasledujúce generácie Drobných. Po Jánovi ho prevzal jeho syn Rudolf a neskôr aj vnuk Ján a jeho potomstvo. V tomto slede generácií je dôležitým práve Rudolf, ktorý si vzal za manželku dievča z neďalekej dediny Hul (v súčasnosti v novozámockom okrese) a žil s ňou začas v dedine Brehy, no potom sa natrvalo usadil v susednej obci Tekovská Breznica. Takto môžeme vymedziť breznickú vetvu Drobných, na ktorej počiatku stojí práve Rudolf Drobný. Jeho potomkovia v Tekovskej Breznici žijú dodnes.

 

Potomstvo Jána Drobného, Rudolfovho syna, sa narodilo v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Podstatná časť z Jánových detí opustila Tekovskú Breznicu a usadila sa so svojimi rodinami v lokalitách stredného Slovenska (v Žiari nad Hronom, Prievidzi, Lučenci a Brezne). Probant tohto výskumu, Miroslav Drobný, je rodákom z Lučenca, ale už niekoľko rokov žije v Bratislave.

 

Genealogický výskum rodu Drobných má mimoriadny význam z toho hľadiska, že životná púť jeho členov v sebe koncentruje niekoľko podobných rodinných histórií, s ktorými sa možno zvyčajne stretať jednotlivo pri iných genealogických výskumoch. Inými slovami, je nezvyčajné, aby sa v dejinách jediného rodu niekoľkokrát zmenilo bydlisko, povolanie, sčasti aj sociálny status a pod. Zvyčajne sa stretať s rodinami roľníkov, alebo panských sluhov, dedinských funkcionárov či remeselníkov, no v prípade Drobných sú všetky tieto kategórie kumulované. Šťastnou zhodou okolností záznamy o nich sú dosť bohaté na to, aby sa dal tento dynamický príbeh farbisto vykresliť. Podarilo sa tak vytvoriť pomerne spoľahlivý profil o živote spoločnosti na Slovensku od začiatku 18. storočia až dodnes.

 

V tabuľke som zosumarizoval základné fakty a vytvoril prezývky, ktoré podľa mňa charakterizujú otcov jednotlivých generácií.

 

Meno

Narodený

Prezývka

Deti

Manželky

Vek

Úmrtie

Martinus

Martin

1710?

veľký otec, dolnokrupčan

20

3

?

?

Paulus

Pavol

1754

dlhoveký, utopený, komjatický

9

1

80

utopenie

Joannes

Ján I.

1787

voliar, špeditér

6

1

59

bodkové krvácanie

Franciscus

František

1815

vzorný manžel, úspešný

5

1

51

cholera

Joannes

Ján II.

1842

prvý kováč

6

2

?

?

Rudolfus

Rudolf

1865

fotogenický, breznický

4

1

74

záduch

Joannes

Ján III.

1901

všestranný, veselý

8

1

68

embólia pľúc

 

Ladislav

1942

lučenský

4

2

 

 

 

Miroslav

1970

 

 

 

 

 

Zoznam prameňov

 

Štátny archív Banská Bystrica

Rímskokatolícky farský úrad Tekovská Breznica

 

III                                          Matrika pokrstených (1840-1854), sobášených (1843-1854) a pochovaných (1843-1854)

II                            Matrika pokrstených (1784-1839), pochovaných (1784-1842)

 

Štátny archív Bratislava

Rímskokatolícky farský úrad Dolná Krupá, filiálka Horná Krupá

 

584                                        Matrika pokrstených (1689, 1691-1704)

585                        Matrika pokrstených (1707-1728), sobášených (1712-1728) a pochovaných (1712-1728)

586                        Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných (1728-1785)

587                        Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných (1785-1826)

 

Štátny archív Nitra (Ivanka pri Nitre)

Rímskokatolícky farský úrad Komjatice, filiálky Černík a Ondrochov

 

245                                        Matrika pokrstených (1712-1725), sobášených (1709-1725) a pochovaných (1709-1725)

246                        Matrika pokrstených (1725-1773), sobášených (1725-1773) a pochovaných (1751-1773)

247                        Matrika pokrstených (1774-1820), sobášených (1774-1820) a pochovaných (1774-1806)

248                        Matrika pochovaných (1806-1831)

249                        Matrika pokrstených a sobášených (1821-1853)

250                        Matrika pochovaných (1832-1864)

1184                      Matrika pokrstených a sobášených (1854-1874)

1185                      Matrika pokrstených (1877-1895)

1186                      Matrika sobášených (1875-1888)

1187                      Matrika sobášených (1889-1918)

1188                      Matrika pochovaných (1865-1880)

1189                      Matrika pochovaných (1881-1897)

1190                      Index pokrstených (1800-1922)

1191                      Index pochovaných (1800-1924)

 

Rímsko-katolícky farský úrad Tekovská Breznica

 

                               Matrika pokrstených (1897-1914)

                               Matrika pokrstených (1914-1976)

                               Matrika sobášených (1897-1913)

                               Matrika sobášených (1914-1977)

                               Matrika pochovaných (1897-1932)

                               Matrika pochovaných (1932-2006)

 

Pri zostavovaní genealógie rodu Drobný boli použité aj rodné a sobášne listy najmä jej žijúcich členov a tiež údaje na náhrobných kameňoch v Tekovskej Breznici.

Zoznam použitej literatúry

 

-          Botík, Ján – Slavkovský, Peter: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, I-II. Bratislava 1995.

-          Güntherová-Mayerová, Alžbeta (ed.): Súpis pamiatok na Slovensku, I-III. Bratislava 1968, 1969.

-          Chrenková, Edita – Tankó, László: Maďarsko-slovenský / Slovensko-maďarský slovník. Veľký Meder 2003.

-          Ďurica, Milan S. – Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí, Bratislava 2003

-          Kábrt, Jan – Valach, Vladislav: Stručný lekársky slovník. Martin 1992.

-          Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska. Praha 1998.

-          Kropilák, Miroslav (ed.): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I-III. Bratislava 1978.

-          Kuklica, Peter: Slovník stredovekej latinčiny. Bratislava 2000.

-          Majtán, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773-1997. Bratislava 1998.

-          Mapa obce Dolná Krupá z roku 1822, uložená v Kaštieli v Dolnej Krupej

-          Moldanová, Dobrava: Naše příjmení. Praha 1983.

-          Petráš, Stanislav: Kapitoly z dejín Dolnej Krupej. História obce Dolná Krupá v obrazoch. Dolná Krupá 2003.

-          Sarmányová, Jana: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Bratislava 1991.

-          Segeš, Vladimír – Višváder, František: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava 1998.

-          Špaňár, Július – Hrabovský, Jozef: Latinsko-slovenský / Slovensko-latinský slovník. Bratislava 1962.

-          P. Ďurčo a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998. http://slovnik.juls.savba.sk/

-          http://go.footnote.com/results.php?kbid=1308&s_surname=Drobny

-          http://ancestry.com

-           



[1]    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Štátny archív Bratislava (MV SR ŠA - B). Fond Zbierka cirkevných matrík (ZCM). Dolná Krupá rim. kat., Matrika krstených 1728 – 1785, inv. č. 586. s. 6.

[2]    Súčasťou rímskokatolíckeho farského obvodu Bohdanovce nad Trnavou (lat. Bohdaniens) bola obec Bohdanovce nad Trnavou a Šeplice (dnes súčasť obce Bohdanovce nad Trnavou), Klčovany (dnes súčasť obce Boleráz) a do r. 1711 obec Špačince.

[3]    MV SR ŠA – B. ZCM. Bohdanovce nad Trnavou rim. kat., Matrika zomrelých 1694 – 1740, inv. č. 64, s. 16. Dňa 20.12.1702 zomrel Jakub Drobný (Jacobus Drobny) vo veku 80 rokov pôvodom v Klčovanoch. Jakub sa narodil okolo r. 1622. V Klčovanoch sa narodil i Matej Drobný (Mathias Drobny) okolo roku 1638, zomrel 3.6.1698 vo veku 60 rokov.

[4]    MV SR ŠA – B. ZCM. Bohdanovce nad Trnavou rim. kat., … Ján sa oženil v roku 1701 s Evou Ošutovou. Ich manželstvo bolo bezdetné. Eva zomrela v roku 1703 vo veku 19 rokov. Následne sa v roku 1704 oženil Ján s vdovou Annou Drunaličovou. Ich jediným spoločným potomkom bola dcéra Helena narodená v roku 1707. O Františkovi Drobnom (Drobnich) sa v matrikách Bohdanoviec nachádzajú len dve zmienky a to pri narodení dcéry Anny v roku 1707 a syna Jozefa, 1710.  Matrika neobsahuje sobáš Františka s manželkou Evou.

[5]    Boli preskúmané tieto matriky rímskokatolíckých farností: Bohdanovce nad Trnavou; Boleráz; Brestovany; Cífer; Dechtice; Dlhá; Dolná Krupá; Dolné Orešany; Horné Orešany; Hrnčiarovce nad Parnou; Križovany nad Dudváhom; Majcichov; Ružindol; Smolenice; Trnava; Trstín; Špačince; Šúrovce. Rok 1746 je určený ako horná hranica  skúmaného obdobia z dôvodu sobáša  Martina Drobného a Márie.

[6]    Boli preskúmané tieto matriky rímskokatolíckych farností: (Jaslovské) Bohunice; Borovce; Buková; Bučany;  Dobrá Voda; Dolné Dubové; Kátlovce; Malženice, Naháč, Opoj; Suchá nad Parnou; Zavar a Zeleneč.

[7]   Meno a priezvisko ako ustálená forma na určenie osoby sa začala bežne používať pravdepodobne až v 15. storočí,       na našom území asi o storočie neskôr. Dovtedy sa ľudia identifikovali iba na základe tzv. krstného mena, ku ktorému sa zvyčajne pridával názov lokality, odkiaľ pochádzali, meno otca či zaužívaná prezývka. To sú v podstate aj zdroje pre neskoršie priezviská.

[8]    Prijatím zákona o zavedení stáleho vojska v Uhorsku v roku 1715 sa vytvorila potreba správneho rozvrhnutia výberu každoročnej vojenskej dane. Z tohto dôvodu bol v roku 1715 a 1720 vykonaný celokrajinský súpis daň platiaceho obyvateľstva v Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska. V súpisoch jednotlivých obcí boli štátom prvýkrát zaznamenané mená daňovníkov (hláv jednotlivých hospodárstiev) a ich majetkové pomery. Daň bola v Uhorsku viazaná na osobu daňovníka, nie na pozemky. Základom pre jej vymeranie boli usadlosti na urbárskej pôde (sessio, telek). Výška dane závisela od rozlohy usadlosti, na ktorej daňovník hospodáril.

[9]    MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika krstených 1728 – 1785, inv. č. 586. s. 6.

[10]  Tamže, s. 13.

[11]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika sobášených 1728 – 1785, inv. č. 586. s. 132.

[12]  MV SR ŠA  - B. Fond Župa Bratislavská. Urbárske a komasačné písomnosti. Tereziánsky urbár 1769 – Dolná Krupá.

[13]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika zomrelých 1728 – 1785, inv. č. 586. s. 220.

[14]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika krstených 1728 – 1785. inv. č. 586. s. 25.

[15]  Tamže, s. 31.

[16]  Tamže, s. 34.

[17]  Tamže, s. 41.

[18]  Tamže, s. 48.

[19]  Tamže. s. 55.

[20]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika zomrelých 1728 – 1785, inv. č. 586. s. 200.

[21]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika krstených 1728 – 1785.,inv. č. 586. s. 64.

[22]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika krstených 1728 – 1785. inv. č. 586. s. 66.

[23]  Tamže, s. 70.

[24]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika sobášených 1728 – 1785, inv. č. 586. s.  150.

[25]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika krstených 1728 – 1785.,inv. č. 586. s. 78.

[26]  Tamže, s. 82.

[27]  Tamže, s.

[28]  MV SR ŠA - B. ZCM. Dolná Krupá rim. kat., Matrika zomrelých 1728 – 1785, inv. č. 586. s.  209.

[29]  Portálny súpis je odvodený od slova porta – brána. Sčítavali sa brány, ktoré viedli z dvorov hospodárskych usadlostí na cestu. Išlo o takú bránu, cez ktorú mohol prejsť voz naložený senom. Vyhotovoval sa pre jednotlivé župy samostatne a podľa potreby s dobou zachovania od 16. storočia. Pre Bratislavskú župu sa v zbierke Daňové písomnosti dochovali portálne súpisy z rokov 1712, 1715, 1720. Pre Hornovonkajší a Dolnovonkajší obvod z rokov 1725 a 1726. ďalej portálne súpisy z roku 1727, 1728, 1736, 1737. Portálny súpis pre Hornoostrovný obvod 1738. Napokon portálne súpisy 1746, 1753 a 1765. Obec Dolná Krupá a okolité obce sa nachádzajú v portálnych súpisoch z rokov 1715, 1720, 1736, 1737.

[30]  1 bratislavská merica = 62,3926 litra sypanín.

[31]  V 18. storočí je veľkosť lúky v rozsahu jedného kosca = 38 árov.

[32]  Vinice – jeden kopáč predstavuje 2,7 árov.

[33]  MV SR ŠA – B. Fond Župa Bratislavská I. Portálny súpis. 1737. šk. 6.

[34]  MV SR ŠA – B. Fond Župa Bratislavská I. Portálny súpis. 1746. šk. 8.

[35]  MV SR ŠA  - B. Fond Župa Bratislavská. Urbárske a komasačné písomnosti. Tereziánsky urbár 1769 – Dolná Krupá.

[36]  MV SR ŠA – B. Fond Krajský súd Bratislava (KsB) . Urbárialia. Terezianský urbár Dolná Krupá 1768.  Vnútorný grunt je dnes charakterizovaný ako záhrada v intraviláne obce.

[37]  Tamže. Vonkajší grund, dnes extravilán, bol tvorený z polí, lúk, viníc.

[38]  Tamže. Rozmer plochy lúky, ktorú dokázal kosec pokosiť za jeden deň určovala plošná jednotka Kosec.

[39]  Tamže. 1 funt = 560 g; 1 holba = 0,884 litra; kopún =  vykastrovaný mladý kohút.

[40]  Tamže. Kopáč - je plocha vinohradu, ktorú dokázal obrobiť jeden kopáč za jeden deň (cca 2,7 ára).

[41]  Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Štátny archív Nitra (MV SR ŠA - N). Fond Zbierka cirkevných matrík (ZCM). Komjatice rim. kat, Matrika sobášených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 371.

[42]  MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1725 – 1773, inv. č. 246, s. 162.

[43]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 46.

[44]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 80

[45]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 58.

[46]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých1774 – 1820, inv. č. 247, s. 464

[47]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 70.

[48]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1831 – 1864, inv. č. 250, s. 129.

[49]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 89.

[50]    Tamže, s. 111.

[51]    Tamže, s. 136.

[52]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých1774 – 1820, inv. č. 247, s. 469.

[53]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 147.

[54]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých1774 – 1820, inv. č. 247, s. 502.

[55]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 159.

[56]    Tamže, s. 183.

[57]    MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých1774 – 1820, inv. č. 247, s. 79.

[58]  MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1806 – 1831, inv. č. 248, s. 40.

[59] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 412.

[60] Tamže, s. 438.

[61] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1865 – 1880, inv. č. 1188, s. 23.

[62] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 4.

[63] Tamže, s. 6.

[64] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1806 – 1831, inv. č. 248, s. 4.

[65] Tamže, s. 16.

[66] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 8.

[67] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1881  – 1897, inv. č. 1189, s. 266.

[68] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 12.

[69] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1831  – 1864, inv. č. 250, s. 11.

[70] Tamže, s. 44.

[71] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1774 – 1820, inv. č. 247, s. 465.

[72] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika sobášených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 387.

[73] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 224.

[74] Tamže, s. 245.

[75] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1881  – 1897, inv. č. 1189, s. 227.

[76] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 268.

[77] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1831  – 1864, inv. č. 250, s. 167.

[78] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1821  – 1853, inv. č. 249, s. 298.

[79] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1831  – 1864, inv. č. 250, s. 175.

[80] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1854  – 1876, inv. č. 1184, s. 15.

[81] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1831  – 1864, inv. č. 250, s. 249.

[82] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1865 – 1880, inv. č. 1188, s. 30. Počas prítomnosti farára Martina Turčanského a kaplána Jozefa Kislingretina vo farnosti Komjatice, sa v záznamoch matrík zomrelých uvádzal aj počet rokov, ktoré nebohý strávil v manželstve, pokiaľ nezomrel ako vdovec či vdova, a to v súlade s predpisom matričnej kolónky matriky zomrelých.

[83] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1854  – 1876, inv. č. 1184, s. 172.

[84] Tamže, s. 188.

[85] Tamže, s. 220.

[86] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika zomrelých 1865  – 1880, inv. č. 1188, s. 43.

[87] MV SR ŠA – N. ZCM. Komjatice., Matrika krstených 1877  – 1895, inv. č. 1185, s. 78.

[88] Tamže, s. 111.